Keď ešte (s úspechom) tvrdil Slovákom, že prezident Kiska je podvodník (lebo nezvolili za prezidenta jeho), v čom ho významne a vďačne "obslúžil" istý sudca, neskôr europoslanec s bielou holubicou v rukách, a ešte neskôr adept na veľvyslanca v krajine tepla (a tak to býva medzi vďačnými, "ľudákmi", fašistami, a komunistami), ale nie s "našimi", ktorých máme v láske, lebo čo? Prečo nie so slniečkarmi a kaviarňou, čo ju máme radi aj dnes, lebo nám tam bolo dobre. Vedeli sme sa hádať, ale nikdy sa nikto nepobil, ani ho pred kaviarničkou s nožom či rovno s nabrúsenou sekerou nečakal bývalý priateľ alebo zúrivá milenka.
Prečo sa vysmieva? Verili sme, že spravodlivosť predsa existuje. Žili sme vtedy v socializme bez tváre aj s tvárou, podvádzaní vlastnou hlúposťou s "dobrými" komunistami, ktorí zrejme nikdy ani netušili, že kapeme. Alebo naopak. Akurát im nič nevychádzalo a tak sa aspoň ponižovaním vŕšili na tých, ktorí vraj pohľadom jasne svedčili, že oni nesúhlasia.
Ako dnes. Zmenili si len mená. Volajú sa aj slovenskí národní (preboha) Aj "hlas"ito spievajú takým Smer-om, aby inak zmýšľajúcim bolo zle.
