Za tých "našich" súdruhov bohov pre tých verných stranám, čo sa práve nosia.
Kedysi sme si na Balaton viezli v podnikovom autobuse malé okrúhle šťastie so zázračným menom paštéta. Ak sme viezli so sebou tri deti, paštétu sme jedli na raňajky, na obed aj na večeru, cestu autobusom sme mali od ROH gratis. A závideli sme tým, ktorí už videli aj Juhosláviu. Všetko gratis (sme vždy odhlasovali) pre súdruhov riaditeľom, námestníkov a predsedov straníckej organizácie toho ktorého podniku).
Niektorí MY sme prehĺtali s pokorou malú "paštiku" , lebo sme si "užívali" zahraničnú dovolenku v Dolnej zemi (Hungaria). Bolo to v roku 1966. Za Novotného.
Dnes, keď deti majú deti a cestujú po svetoch, čo im ani na meno nevieme prísť, my dôchodcovia cestujeme autobusmi a električkami na zastávku Bratislava Nové mesto.
Blízko je náš dôchodcovský raj.
Kuchajda má meno.
Za Fica.
A s paštétami...
