V otcových šľapajách kráča aj syn miláčika Ruska

Písmo: A- | A+

Sergej Jesenin mal 17 rokov, keď v roku 1912 prišiel z vidieka do Moskvy. Mesto ho fascinovalo, ale aj tak ešte pred októbrovou revolúciou odišiel do Petrohradu.

Jesenin sa rýchlo vypracoval na geniálneho lyrika a získal si nevšednú popularitu. Zaľúbila sa doňho aj slávna americká tanečnica Isadora Duncanová, ktorá však bola od neho oveľa staršia. Aj tak sa po roku známosti zosobášili.

Napriek tomu sa cíti sám. Je plný nostalgie a preto sa v roku 1923 vracia domov.

Rusko sa však po boľševickej revolúcii mení a zmeny básnika vydesia. Panuje dusná atmosféra strachu, od umelcov sa požaduje prostoduchosť a politická angažovanosť. Jesenin situáciu nesie ťažko a nezvláda ju. Rozpad osobnosti ho dostane do psychiatrického ústavu, ale depresie ho neopúšťajú.

Koncom decembra 1925 sa Jesenin ubytuje v petrohradskom hoteli a chce napísať poslednú báseň. Keď sa mu pero zlomí, báseň dopíše vlastnou krvou. Na druhý deň ho nájdu obeseného v kúpeľni.

Hlbokú stopu zanechal básnik aj na Slovensku. Milan Rúfus o ňom napísal: "Musel som Jesenina zo seba vyháňať, zaplavil ma ako veľká voda. S nijakým autorom som nemusel tak zápasiť o vlastnú identitu ako s ním."

Pochovaný je v Moskve na Vagaňkovskom cintoríne. Po Jeseninovi ostal syn, ktorého mal s poetkou Nadeždou Voľpinovou a nikdy ho nepoznal.

Alexander Voľpin, ktorý po oboch rodičoch zdedil lyrický talent, sa stal aj disidentom a uznávaným matematikom. Myslením nasledoval neznámeho otca a začiatkom sedemdesiatych rokov emigroval do USA.

Ruský krásavec Jesenin sa stal jedným z tých umelcov, ktorí si vzali život (Cvetajevová, Majakovskij).

Skryť Zatvoriť reklamu