"Láska je lék", spievali pop speváci neskorých 70-tych rokov a dodávali "a ty pusu mi dej...".
Krásne roky.
Pre koho ako.
Normalizácia, bony, paneláky plné ruských "dám" Oscar za "ekran" Moskva slzám neverí.
Film režiséra Meňšova z roku 1979 (mohol cenu dostať iba v naivnej Amerike, kde žili aj naši emigranti, ktorí verili filmu už pomenej).
Herec Batalov bol uveriteľný, ale "postava" nenadchla. Zaujímavejší by bol film o miliónoch mŕtvych z gulagov. Aj pre našu koalíciu, neškodilo by jej pospomínať si aj na pána Havla, chvíľu v base, chvíľu doma, lebo pílku aj ako politický líder, môžeš ťahať chvíľku...Dobre bude.
Ktože to vravel? Žeby Matovič, duša zmätená už od prírody, a nie nepodobná majstrovi premiérovi, s ktorým je veľký kríž už toľké roky aj s jeho znepriatelenými milovníkmi prachov, kam na jednu zo štyroch strán sa vyberie on? Hádam len nie s Matovičom či iným bývalým premiérom...A ešte je tu ľútostivý stožiarový kapitán, hej, hej, nepekne naletel. Spomíname si, ako ho uprednostnil súčasný pán prezident pred pánom Šimečkom, ktorý už dávno nie je taký mladý, ako si, vtedy Pelle myslel, a nielen to...
Zabudnime na koalíciu, tentoraz boli vražednou zbraňou autori, ktorých niektorí milujeme.V takmer pol metráku zle navrstvených kníh, kníh nad naším telom, či už Newtonove Osudy duší, Čechovove Hry, knihy pána arcibiskupa, profesora Halíka od Salvátora z Prahy, traja Vilikovskí, Latinčina ešte žije, kúpená z čias UTV, ale najmä vynikajúci autor a bývalý úradnícky premiér Ódor a jeho úžasný Kurz geniality, aj Michio Kaku a jeho Božská rovnica o hľadaní teórie všetkého...a iné a iné...
Potme a s rachotom padali a padali, udierali, aj lámali.
Tentoraz ruku.
Kniha nie je slepé črevo, ktoré nepotrebujete, kniha je životná láska.
P.S. V súvislosti s tou rukou sa pokojne domnievajte naďalej, že naše zdravotníctvo je dnes v háji
zaostalého vládnutia podľa sovietskeho vzoru z minulého storočia.
