Dôkaz nájdete aj v kanadskom seriáli Ostrov OAK napríklad na televíznej stanici History aj každý deň niekoľkokrát.
Maltézski rytieri sú členovia katolíckeho Rádu, zameraného na Charitu.
Slobodomurári (Templári) sú filozofická spoločnosť.
Niekoľko pozoruhodných dobrodruhov hľadá na Ostrove OAK v Atlantiku už takmer 12 rokov poklad, čo na malom ostrove zakopali pravdepodobne buď bývalí bojovníci Rádu templárov asi od roku 1530 alebo Maltézski rytieri ktorí vznikli už po roku 1100. Dostali ostrov od cisára, čo rozprávači v seriáli zdôvodňujú aj tým, že podobu oloveného kríža objavili hľadači zlatého pokladu podobu ktorého našli nielen na ostrove Malta, ale aj vo viacerých štátoch EÚ.
Kresťanskému rádu bola v roku 1312 veľká časť majetku a pozemkov násilne odobraná. Z Malty ho vojenskou silou vyhnali, zostal bez vlastného územia až do roku 1530.
Historici a archeológovia zoznámili verejnosť so zaujímavou konštrukciou: Buď jedna alebo druhá skupina na ostrove OAK "uložila" Jeruzalemské zlato a vzácne relikvie z Jeruzalema a iných bohatých miest, ale do dnešnej doby - a to už viac ako dvesto rokov ostrov "prekopávali" viacerí hľadači - obrovské poklady nenašli. Traduje sa, že majitelia lodí s nákladom bohatstva sa zbratali a pre istotu ukryli poklady hlboko pod zem maličkého ostrova (vojaci sa v priebehu rokov krvavo kamarátili).
Kríž s "telom" Krista sa dostával najmä do oblastí, o ktorých rozhodoval Vatikán a v bývalom Rakúsko-Uhorsku patril jednoznačne k najdrahším pokladom bohatých ľudí.
Viacero Slovákov nachádzalo v päťdesiatych rokoch minulého storočia vyhodené kríže na smetiskách pri kaštieloch a vilách a slovenskí katolíci ich po zotmení ukradli.
Zrejme sa vari doteraz potomkovia sporia, prečo má Ježiš jednu ruku dlhšiu, ak si to vôbec všimli.
P-S. Priznávam, že (dnes drevený zdobený) krucifix vlastním. Zdedila som ho po starých rodičoch.
Seriál o hľadaní "pokladu" na Ostrove OAK je z pohľadu autorky blogu dôležitý. Zobrazuje silné medzigeneračné vzťahy a je príťažlivejší ako mnoho detektívok na obrazovkách.
