Čítam blogy mnohých slovenských a niekoľkých českých autorov a hovorím si, to chce len čas, treba vydržať. -a ten, kto má vydržať, budeš ty, starenka, ozve sa chlapec hrdina z poslaneckej lavice, už ma neposiela do p..e lebo však verchuška, sa každodenne predvádza, hoci nepíše absolútne nič nové, iba to, čo si myslí ten, čo na tomto fľaku zeme opakuje čokoľvek, čo sa v ten deň nosí lebo jeden nikdy nevie, za čo bude niekto strieľať zajtra a prečo o týždeň, a za koho vlastne, ale aj malý peniaz je peniaz a peniaze na hrobové miesta pre našich sú vzácne...ale vodca to robí správne, keď väčšinu presvedčil, že je nesmrteľný a väčšina mu to aj požerie aj s kostičkami a ešte radšej zo špikom, už dávno nie s rozhnevanou rodinou, lebo aj to sa rodákovi z Topoľčian podarilo, rozhnevať všetkých so všetkými.
čítam blogy a často žasnem nad tým, aké podenkové nánosy znášajú mnohé písačky, páni, koho dnes zaujíma, že pred rokmi pán robert dobre, že neviezol svojich poslancov na voľbu generálneho prokurátora vtedy a ešte aj dnes rovnakým menom rovno lietadlom,, a spolu obaja najvyšší vo svojej straníckej obmedzenosti ponúkli z najhoršieho to najodpornejšie, zničujúcu nenávisť. Rovnakú, skrátka vtedy. a takú istú aj dnes, iba farby pomenili.
A bolo by sa stačilo len spýtať, prečo sa správajú ako šraci s lízankami, ale pýtajú sa obvykle iba dospelí ľudia označení za občanov s volebným právom, v podstate iba preto, aby iní mali trošku jasno vo veciach alebo len radi píšu. Veď to robia viacerí.
Napríklad taká ja. O akej pravde to chcem písať, o tej mojej, čo ma trápila ešte za socializmu bez ľudskej, ale aj s ľudskou tvárou, veď Dubček aj Husák boli v rovnakej strane a obaja písali, aký je život úžasný a obohacujúci práve v nej a pritom ma moja pani šéfka a funkcionárka neodporúčala ani na VUML Veď som si nezaslúžila tú poctu najvyššiu, jasné.
Iná pani šéfredaktorka mi detektívku spred mnohých rokov neprijala so slovami: Hrdina nemá charakter podľa očakávaných predstáv
P..S. Kto sa odváži ukázať na skutočných vrahov Kuciakovcov?
