Zázraky nie sú v rozpore s prírodou, iba s tým, čo o nej vieme.

Písmo: A- | A+

Čomu v živote veríme alebo neveríme, je naša osobná vec. Podstatné je, či poznáme dôvod svojho rozhodnutia niečomu veriť alebo neveriť a podľa toho sa aj správať a žiť.

Sme na katolíckom Slovensku, kde by mal byť, nielen teoreticky, Boh najvyššou hodnotou.

Na Slovensku žijú aj inoverci a ateisti, ale aj ľudia, čo sa z pohodlnosti alebo pre iné príčiny, nie na základe úspešnej mentálnej dospelosti a štúdia, nechajú manipulovať a zneužívať rôznymi krasorečníkmi. Platí to aj na oblasti tzv. bežného života.

Takmer každý veriaci vie, že na počiatku bolo Slovo a že vesmír stvoril Boh. Je jedno, či ho nazývame životnou energiou, veľkou kozmickou silou, vyšším vedomím alebo božským duchom.

Od druhej polovice minulého storočia vedia prinajmenšom špecializovaní vedci, čo je Higgsov bozón.

Škótsky vedec Peter Higgs so svojimi spolupracovníkmi už v roku 1964 zverejnil, že častice bez hmotnosti by lietali vesmírom rýchlosťou svetla a nemohli by vzniknúť atómy, hviezdy, galaxie, planéty a nakoniec ani ľudia. Bozón v štandardnom modeli časticovej fyziky teda dokazuje, ako častice získali hmotnosť. (Veľmi zjednodušene napísané). Teda niečo z ničoho?!

Americký filozof a vedec 19. a 20. storočia William James v roku 1926 napísal: "Zdá sa mi, že vzdialené oblasti našej existencie spadajú do celkom inej dimenzie ako je náš viditeľný svet."

Geofyzik Stephen Meyer: "Verím, že svedectvo vedy podporuje teizmus".

Rus A.S.Maron: Boh je predovšetkým informačné bytie, myšlienka, Boh, slovo, logos. Ale súčasne predstavuje jemné energetické bytie, emócie, dušu a lásku. Okrem toho je tiež fyzickým Bytím, látkou (fyzickou energiou), vesmírom.

A napokon: "Zázraky nie sú v rozpore s prírodou, iba s tým, čo o nej vieme". Sv. Augustín (354 - 430).

Skryť Zatvoriť reklamu