Príbeh do plaču, smiechu aj prekvapení bol v piatok večer príliš zaujímavý, hoci nečakaný príspevok STRV (2). Ozvláštnilo ho najmä zrušenie konca uvádzaného filmu Prezidentka, takže diváci pomerne dlhý záver nevideli (iba počuli).
Je kruté sledovať, ako sa dávno dospelí nechajú zosmiešňovať zo všetkých strán trápnou nedokonalosťou podriadených.
Ešte trápnejšie je, že tí, ktorí ich volia, nesledujú zaujímajšie relácie, pritom mnohé banality nikomu z "prizerajúcich" sa poslancov a úradníkov nespôsobujú výčitky, no a ešte sú tu desaťnásobné reprízy seriálov a takzvaných zábavných programov.
Všetko tu už bolo a minulo sa. Päťmiliónové Slovensko si trúfa konkurovať vzdelanému svetu. Svet má celkom iné problémy ako riešiť krajinku, ktorá už stratila všetky zábrany.
Niektorí si pamätajú, ako chcel dr.Tiso pomáhať tromi lietadlami v druhej svetovej, zrejme...A ten, ktorý vyhlásil, že "hranice nie sú korzo", pamätajte na prezidenta Husáka, (ne)veční súdruhovia.
Nechcel si pamätať na všetkých rozstrieľaných pod Devínom. Ani na tých, ktorých životy ukončili psy...Ale s tým, čo vymysleli jeho obdivovatelia by sa mu celkom určite nepáčilo, ako sa zrejme ani jemu nepáčil nájazd staronových "osloboditeľov".
Nesúhlasil by so Slovákom, ktorý sa v spomínanom filme vyhrážal prezidentke Čaputovej a opakoval "Zabijem vaše deti"!
A sliny nenávisti mu fŕkali z úst.
Neviem si vysvetliť, prečo som nemohla dopozerať film pre poruchu. Pretože na vysielači tvrdili, že nijaká porucha nebola, u mňa bola. Rovnako som teraz zasa nemohla uverejniť pôvodný blog.
