Humor k nám starým musí nutne patriť, teda ku mne áno. Tak takto: Píšem blogy a v ostatnom čase mám nielen s ich písaním veľký problém, najmä s míňaním drahého času plus hltaním liekov na upokojenie.
Márne prehováram samú seba, že si všetko namýšľam, a že ani na Veľkonočné sviatky ma naisto nevolala pani z Ministerstva vnútra a (ne) informovala sa, či som ich nevolala...
S pánmi strojmi, vystupujúcimi pod menom administrátori. som znovu raz po márnom elektronickom styku (ne)dostala rubriku Došlá pošta, zato mám A)udať číslo telefónu, aj do práce, B) mám sa prihlásiť otlačkom nosa alebo prsta C(už som vyberala zubnú náhradu,
D) udať číslo domu E (prihlásiť sa na odber spojenia umelou s inteligenciou v kórejčine) a na tom bez debaty trvali opakovane, a až keď som akciu vzdávala, napísal mi istý ľútostivý stroj otázku či som už spokojná s "našou" spoluprácou. Ruky sa mi triasli, dostávala som tiky na viečkach ( a už sa mi žiadalo ísť aj na vécko) , no v poslednej minúte som zadržala. Dopísala som: "Neviem sa dostať do svojej Pošty, antalová ďakujem".
Nadránom som si našla naliehavý odkaz tohto znenia: Všetky pobočky Slovenskej pošty oznamujú, že ulica antalová v Karlovej Vsi neexistuje.
