Z politických tajfúnov do súkromných víchric

Písmo: A- | A+

Preventivne. Na upokojenie.

Bolo tu referendum, a hoci sme ho niektorí brali ako pseudoproblém, zamestnávalo našu myseľ. (Niektoré zoskupenia navnadilo natoľko, že už prelepujú bilbordy iniciatívnymi heslami o odluke cirkví od štátu, ale pokým začnú definitívne šalieť, ešte si počkáme). O ďalšom celonárodnom vzruchu (poplatky v zdravotníctve) poriadny virvar ešte len začne. Utrpenie na Ukrajine skutočne trápi naše slovanské duše, ale zo strachu pred najhorším ešte tému zahmlievame. Sme takí. Načim vrátiť sa do súkromných víchric. Ale neubližovať. Ako? Čo na to potrebujeme?

Aspoň občasnú ústretovosť voči malému susedovi s veľkým psom, ktorého by sme najradšej zahlušili.

Úsmev a mäsovú konzervu pre bezdomovca, čo každé ráno v autobuse vedľa nás smrdí ako tchor.

Naučiť sa vypnúť televízor zakaždým, keď na obrazovke začne exhibovať neobľúbený politik.

Ozvať sa kamarátom, ktorých sme dlho nevideli a nevieme, aké majú dnes názory na čokoľvek.

Nekričať na plné ústa v Bille na brigádnického doplňovača tovaru, že je sviňa a vykladá nahnité mandarínky.

Vypočuť si bez rečí v čakárni u lekára prednášky o chorobách, ktorými všetci trpia a ktorými trpia rodinní príslušníci.

S úsmevom prežiť vzájomné ohováranie niekoľkých susediek o špinavostiach neprítomných.

Ozvať sa bratancom, s ktorými sme sa takmer pobili kvôli hokejistom Slovanu a pozvať bratancov na pivo.

Možno to postačí, pokým noví stranícki lídri, čo by boli radi dobre platenými politikmi, znovu nezačnú pretláčať naše mozgovne novými jóbovkami

Skryť Zatvoriť reklamu