Mária Kolíková je naisto taká osobnosť, akú by pravdepodobne chceli dosiahnuť aj iní politici, a nie je dôležité, kto si čo myslí, a prečo. Hoci to "prečo" treba vysvetliť. Pre posúdenie myslenia aj vysoko postavených ľudí v našej súčasnosti, (pričom o vysoko postavených ľuďoch si tiež myslíme, čo chceme), ešte za to pán Šutaj s pánom Eštókom dokopy neprisudzujú takým osobám predbežne ani domáce väzenie. Super.
Je celkom samozrejme, že v našej vláde je výrazne podporovaná nakaderená takzvaná dáma, ktorú by aj kolegovia ministri mohli zdraviť ráno nielen vrúcnymi bozkami na obidve líca, ale použiť aj ruky bozk. Tak to dámam vykonávali páni pri stretnutí.
Sú dve možnosti. Buď pani ministerka nie je dáma, buď ostatných ministrov nevychovali v detskej izbe, takže je to O.K. najmä preto, že takých ani premiér nehľadal. Mnohí prešli pionierskou organizáciou a SZM, pričom tí "najrozumnejší" vyriešili dospelú budúcnosť v spoločnosti usmievavých komunistov (najlepšie na tribúnach). Veľkou mierou sa snažil prispieť svojej dobrej budúcnosti aj šéf najslovenskejšej strany s Očovou v zákryte.
No dobre, taká bola minulosť s dobabranou prítomnosťou a už len Trump s Putinom vysvetlia "našim", ako to s maličkým národom vlastne myslia.
Napriek všetkému by som spokojne nespávala, keby som sa neurazila za pani poslankyňu Kolíkovú, o ktorej sa náš súčasný predseda vlády svojho času ešte ako k ministerke vyjadril takto: "Kolíková nie je ako ministerka žensky príťažlivá". Tak ju zrušil.
Mária Kolíková bola v politickej debate skvelá a bola aj za dámu.
Ozaj, biele koníky sa do pekla nikdy neženú.
Aj v hlbokej minulosti sme zažívali podobné situácie
