akoby nestačilo, že už aj tak pridlho sedel na jednom mieste a mal možno z toho fóbiu, (z vládnej trojky sa nikto vo veci zvýšenej pozornosti voči nemu neprejavoval) .
Čo si viacerí myslíme o našich premierom vyvolených tých "svätých za dedinou" a nebojme sa tej ich "svätosti" veď takí z dedinky mohli byť ministrami a všeličím iným. Hoci každý, ktorý chce, dobre vie, že si poctivo (ako inak ako "poctivo") všetko odpozeral tento pomerne mladý vysedávač za premierovým chrbtom. Potichu prešiel svoj dlhý čas čakania ne vysoké ministerské kreslo.
Kedysi dávno v čase roztúžených odkazov dnes odsúdenej, ale neponíženej spolupracovníčke na dvojitej vražde,na ktorú žiadny slušný občan štátu zabudnúť nemôže, čakateľ na ministra zahraničných vecí sa k Žužovej trápnym obdivovateľom nepridal (angažoval sa v tomto smere najmä multiotecko Kollár. budúci prvý predseda prvého podpredsedu obnovenej strany za "veľkú rodinu", hoci väčšiu hanbu sme už aj s inými "pánmi" zažili.
Kedysi dávno, ale nie tak dávno, aby sme zabudli ako sa aj politickí "hrdinovia" u nás správajú, pozreli sme sa do starého zápisníka a našli v ňom doteraz nezverejnené vyznanie o tom, o kom sa príliš veľa neustále uvažuje a nič sa nedeje - až to spravodlivého prináša o zvyšok polozdravej psychiky.
A pritom sú mnohí proti nemu takí zaujatí že "kladú" otázku , čo sa stane, ak sa ho v zahraničí spýtajú, či vie, kto je Camus a čo od neho čítal.
Naučil sa niečo o dronoch a to mu nateraz stačí, iba vám zatají, kto ich posiela a komu.
Pokračovanie...
