Prvá je veta oznamovacia, druhá opytovacia.
V každej autokracii úloha znie: Čo najdlhšie udržiavať ľudí v nevedomosti.
V skutočnosti je šéf v štáte v uplakanom "šoku": "Je to vôbec možné"?
V normálnej krajine to možné nie je. V normálnej krajine je prvý zo sluhov (ministerský predseda) informovaný o všetkom skôr ako to občanom napadne. Najmä ak ako jediný z koalície pracuje hlavne v mene svojom.
Tvári sa, že my ostatní nemáme tušiť, čo sa v ňom deje, takže sa "rozletel" na rôzne strany na úkor malej krajiny, ktorú mal poctivo spravovať, lebo vyhral voľby.
Zmenil názory? A čo, veď to nie je prvý ani stý raz. Čo, ak sa začal spoliehať najmä na Patrónku Slovenska, ktorá zatvára oči nad porušovaním všetkých (božích aj ľudských) prikázaní.
Potom sa všetci nadšenci podobne ako ovce, rozutekajú na autách do chát a iných, slkoholu plných stredísk, stále s túžbou v srdci: mať sa a mať. To je podstata zlostného JA. Bohatí budú v urazenom šoku, a tí chudobnejší ešte v duchu plačú kvôli zvláštnej premene. Možno zanariekajú, že štát im robí prieky, nemôžu uveriť, že prieky robí ON.
Je to ten, ktorého ste s nadšením volili - lebo ako kráľ sa v ďalekom svete kúpal v zlatých vaniach a uľavoval si v zlatých záchodoch a neprestal sa spoliehať na vrodený inštinkt ľudu, spojený s ujúkaním, prejedaním sa a "prepíjaním" a dnes už aj s "populárnymi" drogami.
Ľudia ľudí znásilňujú, okrádajú, bijú sa a zabíjajú, hoci dávno mali dostať odpovede na otázky prečo "nadľudia" a volení predsedovia strán sa len usmievajú a objímajú a bozkávajú (sami seba).
A tárajú na všetky štyri strany o šťastí a stále nechápu, že sa im všetko sníva a pán najvyšší predseda zalamuje rukami a volá: To, čo sa deje, je normálne?
Prečo ste, neurodzení páni, necestovali za Rómami do ich papundeklových príbytkov? Nevysvetlíte vašim voličom, že mladí v krajinke si ani náhodou nemôžu kupovať predražené byty a čo je najodpornejšie: vlastne sa zo všetkého tešíte a tvárite sa, že nechápete prečo (vďaka vám) ušla už takmer celá omladina, tá držiteľka našich rán.
A nadávajúci starci chápu až vtedy, keď si už z dôchodkov nemôžu kúpiť toaleťák.
A hlavní "herci" cestujú do Moskvy a radi by rokovali, rokovali a rokovali, lenže--- Kto s nimi bude ešte rokovať?
Ostáva im postáť si s vetchými generálmi ako vystrihnutými z veľkej októbrovej a tešiť sa (ako jasličkári) s matrjoškami.
