Bol raz jeden cisár a ten bol nahý, nemal na sebe ani tú známu sieť.
Vedel, čo sa s ním deje, ale bolo mu to jedno. Páčili sa mu veľké svaly, ich pučeniu podriadil všetko. A tak ich chcel ukázať všetkým. Nechcel ukázať to, čo má schované v mozgovni, aby zasa raz nemyslel na to, čo robí. Vybral sa medzi burácajúci dav len tak ako bol. Lebo vedel, že ho budú oslavovať a túžiť po jeho obrázku, vystavenom v každom dome.
A tak bude na očiach vo všetkých bytoch, v každej kancelárii a každej škole, aj v tej základnej, ba aj škôlkárskych triedach.
"Bude desiata" volali pani učiteľky, ale drobce nenalákali. Detičky to boli jasnozrivé a vraj v školkach ešte vravia pravdu.
Pani učiteľky hľadeli celkom bezmocne ako sa deti aj v pyžamkách vybrali do ulíc sídliska a tiež do kultúry "malých" obcí s vilkami, aj do ulíc z dreva a papiera, v ktorých teta Rómka hlási, že tu kabel, tu kabel a tu kabel. No a vlakové, autobusové a iné stanice (záchranky) už a ešte nemáme.
"Milé deti" kričí nezodpovedný minister škôlkárov, "ak chcete vo verejných priestoroch, či u majiteľov a podnájomníkov bytov protestovať, musíte podať u mňa žiadosť a ja sa s ňou niekedy zastavím u prezidenta.
Deti sa smiali, až sa za brušká chytali.
