Slovenská zelenina je kvalitnejšia. Tak prečo tie dovozy?

Písmo: A- | A+

Slovenské zeleninárstvo patrilo v minulosti k prosperujúcim oblastiam poľnohospodárstva. Teraz nájdeme v obchodoch prevažne zeleninu z dovozu. Je toto smer k potravinovej sebestačnosti Slovenska?

Kým ešte v roku 1996 sme vedeli vypestovať 560-tisíc ton zeleniny, o šesť rokov neskôr klesla výroba slovenskej zeleniny na 363-tisíc ton. V roku 2019 sme z našich polí pozbierali už len 126-tisíc ton zeleniny. Pritom potenciál našej krajiny vzhľadom na naše klimatické podmienky je veľký.

Pre bežného človeka je to nepochopiteľné. Prečo dovážame šaláty, papriky, uhorky, cesnak, mrkvu či inú bežnú zeleninu, ak si ju vieme vypestovať doma? Trend jasne naznačuje, že konzumácia zeleniny na Slovensku je na vzostupe. Od roku 2008 vzrástla jej spotreba o 6,46 %. Na prvý pohľad pozitívne štatistiky však zahŕňajú aj zeleninu dovezenú zo zahraničia, ktorej naozaj nie je málo. 

Na jednej strane spotrebitelia siahajú po plodinách, ktoré nájdu v slovenských obchodoch. Na druhej strane sa vynára otázka, prečo je tak málo slovenskej zeleniny v slovenských obchodoch?

Keď sa pozrieme na okolité krajiny, tak vidíme, že na rozvoji zeleninárstva má štát veľký záujem. Bohužiaľ, zeleninárstvo u nás je typickým príkladom toho, ako si krajina nesprávnymi rozhodnutiami, nedostatočne cielenou podporou, chýbajúcim spracovateľským priemyslom a výraznými dovozmi môže zlikvidovať v minulosti slušne prosperujúce odvetvie.

Problém sa ukrýva napríklad aj v Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ a najmä v systéme tzv. národných podpôr, z ktorých poľnohospodári v celej EÚ čerpajú nemalé finančné prostriedky na svoje fungovanie a pestovanie. Táto finančná podpora im pomáha vyťažiť z pestovania maximum, ktoré sa potom odráža aj vo zvýšenom exporte do zahraničia, napríklad aj do našej krajiny. Na Slovensku tento systém z hľadiska nastavenia a efektivity výrazne zaostáva. Tak ako zaostáva aj samotný záujem a dlhodobá podpora zo strany štátu. A to nie je chyba poľnohospodárov a potravinárov.

Popri financiách a významnom faktore potravinovej sebestačnosti krajiny sa pri pestovaní lokálnych slovenských plodín častokrát zabúda aj ja iné pozitívne aspekty priamo pre spotrebiteľov. V dnešnej dobe ide čoraz viac aj o zdravie ľudí a životné prostredie. Lokálne vypestované plodiny sú prirodzene čerstvejšie a zdravšie ako tie, ktoré prešli niekoľko tisíc kilometrov v kamiónoch. Častokrát sa zbierajú ešte nie úplne zrelé alebo prirodzene počas cesty strácajú na svojej kvalite. 

Pravdou zostáva, že na Slovensku máme kvalitné pôdy, ktoré umožňujú pestovanie plodín vo vysokej kvalite. Mnohé z nich majú nielen sebestačný, ale dokonca významný exportný potenciál. Preto by bola naozaj škoda, ak by sme kvôli nezáujmu štátu prišli aj o kvalitné, zdravšie a zároveň ekologickejšie potraviny.

Podpora poľnohospodárskeho a potravinárskeho sektora je v rukách vlády a politikov. Je na čase, aby mu venovala patričnú odbornú pozornosť predtým, ako bude neskoro.

Skryť Zatvoriť reklamu