Umelá inteligencia dnes píše texty, analyzuje dáta, pomáha lekárom aj firmám. Čoraz častejšie sa preto objavuje otázka, či by raz mohla pomáhať aj pri riadení štátu ako systém, ktorý rozhoduje na základe čísel, faktov a dlhodobých dopadov jednotlivých opatrení.
Rozhodol som sa preto spraviť malý experiment. Predstavme si, že Slovensko na jeden rok riadi ChatGPT a jeho jedinou úlohou je zlepšiť ekonomiku, zvýšiť životnú úroveň ľudí a zabezpečiť, aby štát hospodáril efektívnejšie. Takto by podľa mňa vyzeralo prvých desať ekonomických opatrení.
1. Nemilosrdný audit štátu
Umelá inteligencia by prešla každú štátnu organizáciu, fond, agentúru, úrad, dotáciu aj verejné obstarávanie. Nie podľa politických sympatií, ale podľa jednoduchého kritéria: akú hodnotu vytvára za peniaze daňovníkov.
Ak niekde pracuje 200 ľudí a ich agenda sa dá vybaviť digitálne desiatimi, zvyšných 190 miest by postupne zaniklo. Takéto opatrenie by mohlo priniesť stovky miliónov eur ročne. Tieto peniaze by sa nepoužili na nové úrady, ale na zníženie daňového zaťaženia práce.
2. Práca musí byť výhodnejšia než nečinnosť
Slovensko patrí medzi krajiny s vysokým odvodovým zaťažením zamestnancov. Ak človek dostane zvýšenie mzdy o 100 eur, na účet príde len polovica.
AI by preto znižovala odvody pri nízkych a stredných príjmoch. Výpadok príjmov štátu by kompenzovala úsporami z prvého bodu a dôslednejším výberom daní. Cieľ by bol jednoduchý: zamestnanec s priemernou mzdou by mal mesačne o 100 až 200 eur viac.
3. Koniec dotáciám, ktoré neprinášajú výsledky
Každý rok štát rozdáva stovky miliónov eur rôznym subjektom. Umelá inteligencia by každú dotáciu vyhodnocovala podľa výsledkov.
Ak projekt nevytvoril pracovné miesta, nezvýšil produkciu alebo nepriniesol merateľný prínos, financovanie by skončilo. Takto by sa mohli uvoľniť ďalšie stovky miliónov eur.
4. Lacnejšia energia
Energia ovplyvňuje cenu takmer všetkého. Od chleba až po nájom.
AI by zrýchlila povoľovacie procesy pre nové energetické zdroje, podporila modernizáciu distribučných sietí a odstránila by zbytočné administratívne prekážky. Čím nižšie náklady na energiu, tým nižšie výrobné náklady a nižšie ceny.
5. Koniec politických trafík
AI by prešla všetky štátne podniky, agentúry, fondy a dozorné rady. Každá pozícia by musela preukázať, prečo existuje. Nie podľa straníckej knižky. Nie podľa známostí. Nie preto, že niekomu treba zabezpečiť príjem po voľbách. Na Slovensku sú tisíce dobre platených miest, ktoré vznikli skôr z politických dôvodov než z potreby štátu. AI by ich bez emócií zrušila.
6. Menej byrokracie pre firmy
Podnikateľ dnes často trávi viac času papiermi ako podnikaním. Každý formulár, každé hlásenie a každá povinnosť by prešli kontrolou. Ak štát nevie preukázať, prečo je daná povinnosť potrebná, zruší sa. Menej administratívy znamená nižšie náklady firiem a vyššie mzdy.
7. Rýchlejšie súdy
Investori nemajú radi neistotu. Ak obchodný spor trvá päť rokov, kapitál odchádza inde. AI by zaviedla maximálne lehoty pre obchodné spory a rozsiahlu digitalizáciu súdnictva. Vyššia právna istota znamená viac investícií a viac pracovných miest.
8. Štátne nákupy ako veľká firma
Dnes často desať úradov nakupuje tú istú vec za desať rôznych cien. AI by vytvorila centrálne obstarávanie. Notebooky, autá, kancelársky papier, energie či služby by sa nakupovali vo veľkých objemoch. Takto fungujú úspešné firmy po celom svete. Úspora by sa mohla pohybovať v stovkách miliónov eur ročne.
9. Školstvo podľa potrieb trhu
Každoročne produkujeme absolventov odborov, o ktoré firmy nemajú záujem, a zároveň nám chýbajú technici, zdravotníci či remeselníci.
Financovanie škôl by sa viac naviazalo na uplatnenie absolventov. Cieľom by bolo zvýšiť produktivitu ekonomiky a tým aj mzdy.
10. Zákon: nové výdavky len s krytím
Politici radi rozdávajú. Horšie je, keď treba povedať, odkiaľ na to vezmú peniaze. AI by zaviedla jednoduché pravidlo. Každý nový výdavok musí mať presne určený zdroj financovania. Ak chce štát minúť miliardu navyše, musí ukázať miliardu úspor alebo nových príjmov. Žiadne výnimky.
Samozrejme, toto je len myšlienkový experiment. Umelá inteligencia nevie všetko a už vôbec nemá odpovede na všetky problémy Slovenska. Zaujímavé však je, že väčšina týchto opatrení nie je založená na ideológii, ale na jednoduchých otázkach: Kde štát míňa peniaze? Čo za ne dostáva? A dá sa rovnaký výsledok dosiahnuť lacnejšie?
