Predstavte si, že dnes ráno prídete za šéfom a poviete mu: „Vieš čo? Od zajtra idem na tri mesiace domov. Do roboty neprídem, ale výplatu mi nechaj tak, ako je. Veď budem chodiť medzi ľudí, na guláše, hody, jarmoky a sem-tam sa s niekým odfotím. To sa tiež ráta ako práca.“
Ak by ste nevyleteli z kancelárie do tridsiatich sekúnd, máte veľmi dobrého šéfa.
V parlamente sa tomu hovorí letná prestávka.
Nikto im nevyčíta, že sa počas leta ukážu medzi ľuďmi. Politik bez ľudí by bol zvláštny politik.
Skôr pobaví argument, že práve toto je dôvod, prečo počas parlamentných prázdnin všetko zostáva po starom. Aj plat. Lebo keď sa raz odfotíte pri kotlíku s gulášom alebo otvoríte obecné slávnosti, znie to zrazu ako pracovná porada.
Ale možno sa na to pozerám zle. Možno je naozaj najťažšia práca na Slovensku celé leto chodiť po jarmokoch, hodoch, festivaloch, podávať ruky a usmievať sa do objektívov. Ak je to tak, potom je tých 20-tisíc eur vlastne ešte skromná odmena. Veď aj úsmev v tridsaťpäťstupňovej horúčave dá človeku zabrať.
