Keby boli voľby futbalový zápas, opozícia by mala byť vo vedení. Veď vláda robí jednu chybu za druhou. Konsolidácia, zdravotníctvo, hádky v koalícii, kontroverzné zákony, protesty, kritika zo zahraničia. Každý týždeň prichádza nová príležitosť získať politické body. A predsa sa už mesiace pozeráme na prieskumy, ktoré vyzerajú, akoby sa zasekli. Vláda kope jeden vlastný gól za druhým. Prečo je teda skóre stále remíza?
Možno časť Slovenska nie je spokojná s vládou. Ale zároveň nie je presvedčená, že opozícia predstavuje lepšiu alternatívu. To je oveľa nepríjemnejšie vysvetlenie než tvrdenie, že voliči sú zmanipulovaní, hlúpi alebo neinformovaní.
Možno je čas prestať sa pýtať, prečo má vláda stále toľko percent. Oveľa zaujímavejšia otázka znie, prečo ich opozícia nemá výrazne viac. Pretože ak súper strieľa vlastné góly a výsledok sa napriek tomu nemení, problém už nemusí byť len na druhej strane ihriska.
Vláda môže robiť chybu za chybou, hádať sa sama so sebou a presviedčať ľudí, že čierna je biela. Ak sa však preferencie výraznejšie nehýbu, problém už nie je len vo vláde. Problém je v tom, že veľká časť Slovenska sa stále nedokáže nadchnúť pre nikoho, kto stojí na druhej strane barikády.
Prieskumy dnes možno vyzerajú ako zaseknutá platňa. Percentá sa hýbu pomaly a mnohí opoziční voliči sú frustrovaní. História však ukazuje, že politické nálady sa niekedy menia mesiace a potom sa zmenia za pár týždňov. Jedna vec je totiž istá. Žiadna vláda netrvá večne. Otázkou nie je, či raz skončí. Otázkou je, kto bude pripravený prevziať zodpovednosť, keď ten čas príde.
