O Packete som už raz písal. A nebolo to nič negatívne. Za tie roky som poslal aj prijal stovky balíkov. Všetko fungovalo tak, ako malo. Bez komplikácií, bez dôvodu niečo riešiť. Samozrejme, vnímal som aj sťažnosti. Je jasné, že také veci sa dejú. Len sa mi doteraz vyhýbali.
Poslať balík je pre mňa rutina. Zabalím, odovzdám, ide ďalej. Za tie roky som to spravil toľkokrát, že nad tým ani nerozmýšľam. Je to jedna z tých vecí, ktoré jednoducho fungujú. Aj tento bol taký istý. Zabalený, odovzdaný, vybavené.
Lenže nebol. Najskôr som tomu neprikladal veľkú váhu. Občas sa zásielka niekde zdrží, presunie, systém sa aktualizuje neskôr. Pár dní nič neznamená. Človek si povie, že to príde. Lenže neprišlo. Začal som to sledovať častejšie. Kontroloval som stav, hľadal akúkoľvek zmenu, akýkoľvek pohyb. Nič. Zásielka akoby sa niekde zastavila a už nepokračovala. Vtedy som to začal riešiť.
Mal som ju poistenú, takže som vedel, že existuje postup. Vyplnil som reklamáciu, poslal všetko, čo bolo treba. Nebolo to nič zložité. Systém fungoval presne tak, ako má fungovať. A 27. februára prišla odpoveď. Reklamácia uznaná, balík stratený. V tom momente som si povedal, že je to vybavené. Balík sa síce nenašiel, ale na to je tu poistenie. Príde náhrada a ide sa ďalej. Lenže od toho momentu sa všetko spomalilo.
Je to mesiac pod stratenia balíku a peniaze nikde.
Každý týždeň píšem jeden e-mail. Vždy v pondelok. Možno už zo zvyku. Spýtam sa, v akom stave je vyplatenie poistnej sumy. Nič komplikované, len jednoduchá otázka, ktorá by mala mať jednoduchú odpoveď. A odpoveď príde vždy slušná. Prípad je na oddelení, ktoré to rieši. Prosíme o trpezlivosť. Tak čakám. Prejde týždeň, napíšem znova. Príde rovnaká odpoveď. Znova čakám. A potom znovu.
Nejde o to, že sa balík stratil. To sa môže stať. Aj vo veľkej firme, aj v systéme, ktorý funguje tisíckrát denne bez chyby. Ale mesiac čakať na vyplatenie poistnej sumy po tom, čo bola strata uznaná, je jednoducho dlhý čas. Najmä pri spoločnosti tejto veľkosti, kde by takéto veci mali byť nastavené rýchlo a jasne.
Zatiaľ čakám ďalej. Možno sa to vyrieši zajtra. Možno o týždeň. Ale ten čas medzi tým je presne to, čo z jednej skúsenosti robí príbeh, ktorý si človek zapamätá.
