Sonnet 84: While one sere leaf, that parting Autumn yields | Sonet 84: Jeseň sa lúči, pokým lístok suchý |
While one sere leaf, that parting Autumn yields, Trembles upon the thin, and naked spray, November, dragging on this sunless day, Lours, cold and sullen, on the watery fields; And Nature to the waste dominion yields, Stripped her last robes, with gold and purple gay — So droops my life, of your soft beams despoiled, Youth, Health, and Hope, that long exulting smiled; And the wild carols, and the bloomy hues Of merry Spring-time, spruce on every plain Her half-blown bushes, moist with sunny rain, More pensive thoughts in my sunk heart infuse Than Winter’s grey, and desolate domain Faded like my lost Youth, that no bright Spring renews. | Jeseň sa lúči, pokým lístok suchý chveje sa na vetvičke nahej, šťúplej, november v chmúrnom dni sa vlečie spupne, studený, v chmárach, v poliach premoknutých; Príroda vzdá sa pustatine, smúti, zvlieka si zlaté rúcho, lesk si uprie – takisto život zo mňa v lúčoch zlúpne, s mladosťou, zdravím, smiechom jasajúcim; divoké piesne, rozkvitnuté róby veselej jari a tiež všetky čisté kríčky, čo pučia v letnom daždi, iste do srdca viacej dumiek zvyknú vnoriť než táto pusta, v zimnej šedi zmizne stratená mladosť, jar ju neobnoví. |
