Catherine Maria Fanshawe - Keď sme sa naposledy stretli

Anglická poetka Catherine Maria Fanshawe (1765-1834) bola dcérou jedného z dvoranov kráľa Juraja III. a vyrastala v Chipsteade v grófstve Surrey.

Písmo: A- | A+

Zo zdravotných dôvodov prežila väčšinu mladosti v Taliansku a odmalička prejavovala záujem o poéziu a umenie.

Fanshaweovej básne sa príležitostne zaoberajú sociálnymi a romantickými témami. Za života nevydala žiadnu zbierku poézie, niekoľko básní jej vyšlo v antológii Zbierka básní žijúcich autorov (A Collection of Poems From Living Authors, 1823). Jej báseň Hádanka na písmeno H (The Riddle in the Letter H) sa často mylne pripisuje lordovi Byronovi. Väčšina jej diela bola posmrtne publikovaná v dielach Spomienky slečny C. M. Fanshawe (Memorials of Miss C. M. Fanshawe, 1865) a Literárne pozostatky Catherine Marie Fanshawe (Literary Remains of Catherine Maria Fanshawe, 1876). Fanshaweová zomrela v Putney Heath v roku 1834.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Preložil som jednu z jej oceňovaných básní. When Last We Parted (Keď sme sa naposledy stretli). Formálne sa rýmovou schémou podobá na sonet, ale nemá pravidelný rytmus a rýmová schéma je v závere atypická (ABBAABBACDCDEE).

When Last We Parted

Keď sme sa naposledy stretli

When last we parted, thou wert young and fair,

How beautiful let fond remembrance say!

Alas! since then old time has stolen away

Full thirty years, leaving my temples bare.—

So has it perished like a thing of air,

The dream of love and youth!— now both are grey

Yet still remembering that delightful day,

Though time with his cold touch has blanched my hair,

Though I have suffered many years of pain

Since then, though I did never think to live

To hear that voice or see those eyes again,

I can a sad but cordial greeting give,

And for thy welfare breathe as warm a prayer—

As when I loved thee young and fair.

Keď sme sa naposledy stretli, žiarny 

bol si a krásny, takto si ťa pamätám!

Žiaľ! Sivé sluchy, tie sú moja obeta

starému času, tridsať rokov vzal mi. – 

Tak teda pošiel ako výdych, márny

sen o láske a mladi! – Sivo odlieta,

a predsa si ten krásny moment pamätám,

hoc’ čas mi chladným hmatom vlasy skántril.

Hoc’ v agónii zvyknem dlhé roky trpieť,

odvtedy, aj keď nemyslela som si

že tvoje oči zazriem, začujem ťa opäť,

zdravím ťa smutne a tiež vrúcne v srdci,

pre tvoje blaho pomodliť sa mienim,

ako keď ľúbila som ťa už vtedy.

 

Erik Kriššák

Erik Kriššák

Bloger 
  • Počet článkov:  733
  •  | 
  • Páči sa:  229x

Fanúšik komiksov, literatúry a hudby. Zoznam autorových rubrík:  PoéziaTextyBásnické grify v praxiPrózaPre detiSúkromnéO hudbeInéKomiksJazerní básnici a iné preklady

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Roman Kebísek

Roman Kebísek

113 článkov
Pavel Macko

Pavel Macko

214 článkov
Igor Pogány

Igor Pogány

5 článkov
Marian Nanias

Marian Nanias

341 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

109 článkov
reklama
SkryťZatvoriť reklamu