Poďme sa pozrieť na báseň Nie, nemám dušu zbabelú od Emily Brontë (1818-1848):
No Coward Soul Is Mine | Nie, nemám dušu zbabelú |
No coward soul is mine No trembler in the world's storm-troubled sphere I see Heaven's glories shine And Faith shines equal arming me from Fear
O God within my breast Almighty ever-present Deity Life, that in me hast rest, As I Undying Life, have power in Thee
Vain are the thousand creeds That move men's hearts, unutterably vain, Worthless as withered weeds Or idlest froth amid the boundless main
To waken doubt in one Holding so fast by thy infinity, So surely anchored on The steadfast rock of Immortality.
With wide-embracing love Thy spirit animates eternal years Pervades and broods above, Changes, sustains, dissolves, creates and rears
Though earth and moon were gone And suns and universes ceased to be And Thou wert left alone Every Existence would exist in thee
There is not room for Death Nor atom that his might could render void Since thou art Being and Breath And what thou art may never be destroyed. | Nie, nemám dušu zbabelú, nie, nechvejem sa v búrnom svetskom bytí, Nebesá žiaria, takveru, a Viera sťa zbroj voči Strachu štíti.
Ó, Pane v mojom hrudníku všadeprítomné všemohúce Božstvo a život, vo mne spočinul, je ako Nesmrteľný Život s mocou.
Vyznania všetky márne sú od srdca k Bohu, neisté to stvory, márne sťa sucho od vresu, sťa krehká pena v nekonečnom mori,
nech vzbudia naše pochyby, čo Nekonečno rýchlo do hrsti tak neochvejne chceli by vkuť do skaliska Nesmrteľnosti.
Zo všeobjímajúcej lásky tu oživí duch ti večnosť v dobách, vznáša sa nahor v prieniku, premieňa, živí, leptá, tvorí, chová.
Hoc’ zem i mesiac zaniknú a s nimi slnko, celý vesmír, ty ostal by si tu, v tebe sa zas celé Bytie miesi.
Pre Smrť tu miesta nieto, nie, Tvoju moc ani atóm nepremárni, si Bytím, Dychom, vo mne odpovieš: To, čo som, nikdy nestane sa márnym. |
