Hannah More – Epitaf: O reverendovi Penroseovi

Dnes by sme ju nazvali aktivistkou. Hannah More (1745-1833) bola nielen poetka, ale aj dramatička, abolicionistka a filantropka.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (0)

Narodila sa 2. februára 1745 vo Fishponde blízko Bristolu. Jej otec bol riaditeľom školy, a tak ju a jej štyri sestry viedol k tomu, aby sa stali učiteľkami. To ju viedlo k tomu, že začala písať divadelné hry. Neskôr sa začala často zdržiavať v Londýne a koncom 18. storočia sa stala členkou Claphamovej sekty, spoločnosti bojujúcej proti otroctvu. Písala aj knihy o etických dilemách. Preložil som jednu z jej kratších básní nazvanú Epitaf: O reverendovi Penroseovi (Epitaph: On the Reverend Mr. Penrose) venovanú tridsaťdvaročnému vikárovi zo St.Gluvias v Cornwalle. Tiež sa angažovala v pomoci chudobným ľuďom, založila viac ako tucet nedeľných škôl. Zomrela 7. septembra 1833 v Bristole v úctyhodnom veku 88 rokov.

Epitaph: On the Reverend Mr. Penrose

Epitaf: O reverendovi Penroseovi

If social manners, if the gentlest mind,
If zeal for God, and love for human kind,
If all the charities which life endear,
May claim affection, or demand a tear,
Then, o'er Penrose's venerable urn
Domestic love may weep, and friendship mourn.

The path of duty still, untired, he trod,
He walk'd in safety, for he walk'd with God!
When past the power of precept and of prayer
Yet still his flock remain'd the shepherd's care;
Their wants still kindly watchful to supply,
He taught his best, last lesson, how to die?

Ak najjemnejšia myseľ, vychovanie,

ak zápal pre Boha a k ľudstvu planie,

ak všetka milosť, ktorú život ľúbi,

môže si nárokovať slzy, sľuby,

nad Penroseovou urnou úctyhodnou

smú blízki plakať, smútiť rovno.

Šiel cestou povinnosti neúnavne,

bezpečne šiel, veď Boh s ním kráčal zjavne!

Moc modlitieb a prikázaní pošla,

a predsa stádu tento pastier ostal;

im na potreby stále milo dozrie,

veď naučil ich práve, ako zomrieť.