Hartley Coleridge (19.9.1976-6.1.1849) bol najstarším synom Samuela Taylora Coleridgea. Bol učiteľom, kronikárom, životopiscom, esejistom a básnikom. Napísal kroniky krajov Yorkshire i Lancashire a životopisy dramatikov Phillipa Massingera a Johna Forda. Cenená je jeho nedokončená dráma Prométeus a za zmienku stoja aj jeho sonety. Na ukážku k prekladu som vybral tento:
Long time a child, and still a child, when years
Long time a child, and still a child, when years
Had painted manhood on my cheek, was I, –
For yet I lived like one not born to die;
A thriftless prodigal of smiles and tears,
No hope I needed, and I knew no fears.
But sleep, though sweet, is only sleep, and waking,
I waked to sleep no more, at once o’ertaking
The vanguard of my age, with all arrears
Of duty on my back. Nor child, nor man,
Nor youth, nor sage, I find my head is gray,
For I have lost the race I never ran:
A rathe December blights my lagging May
And still I am a child, tho’ I be old,
Time is my debtor for my years untold.
Túto báseň som prekladal s chuťou. Mám rád filozofické básne o revolte voči nevyhnutnému. Vzhľadom na to, že sa mi ľahšie tvoril daktylský verš, namiesto pôvodných jambických desiatich slabík v origináli som sa priklonil k dvanástim slabikám (štyri daktyly), aby mi báseň prirodzene plynula a zároveň som nemusel bojovať s vypúšťaním významov jednotlivých veršov. Samozrejme, rýmovú schému ABBA ACCA DED EFF som dodržal.
Dieťaťom dlho a stále som, kým časy
Dieťaťom dlho a stále som, kým časy
Zrelosť mi z palety vpísali do čela, –
Žil som, sťa smrť by ma nikdy viac nechcela;
Márnil som úsmevy, tratil ich pri plači,
Strach mi bol cudzincom, a nádej, ty čia si?
Budíček! Spánok, hoc’ sladký, je spánkom len,
Precitám naveky, upadám do kolien,
S restami v predvoji vek sa mi ohlásil
S bremenom záväzkov. Mladík, nie, ani muž,
Nemúdry, pristarý, zrazu som šedivý,
Hoci som nebežal, v behu som prehral už:
A raný december nočný máj pokrivil;
Stále som dieťaťom, hoci aj pravekým,
Čas mi je dlžníkom pre ročné naprieky.