Sonnet 91: On the fleet streams, the Sun, that late arose | Sonet č. 91: Neskoro vyšlo slnko, v rezkých riečkach |
On the fleet streams, the Sun, that late arose, In amber radiance plays; the tall young grass No foot hath bruised; clear morning, as I pass, Breathes the pure gale, that on the blossom blows; And, as with gold yon green hill’s summit glows, The lake inlays the vale with molten glass: Now is the year’s soft youth, yet one, alas! Cheers not as it was wont; impending woes Weigh on my heart; the joys, that once were mine, Spring leads not back; and those that yet remain Fade while she blooms. Each hour more lovely shine Her crystal beams, and feed her floral train, But oh with pale, and warring fires, decline Those eyes, whose light my filial hopes sustain. | Neskoro vyšlo slnko, v rezkých riečkach sťa jantár žiarou hrá sa; mladá tráva je nečesaná; jasné ráno, vstávam, vdychuje čistý vietor, kvety čechrá; Zlatisto žiari vrchol kopca viečkam, v údolí pleso leskom sklíčok čmára: rok slávi nežnú mladosť, a ty, ľaľa! Zo zvyku neraduj sa; strasti, vedz, tam srdce mi ťažia; slasti, moje boli, Jar nevráti mi; zvyšné vädnú v tŕní, kým ona kvitne. V čase leskom horí jej lúč, čo kvetinovú vlečku kŕmi, Beda však! Oči v žeravom tom boji chradnú, hoc’ dcérska nádej z nich vrní. |
Seward Anna – Neskoro vyšlo slnko, v rezkých riečkach
Ponúkam ďalší sonet z pera britskej romantickej spisovateľky Anny Seward.






