Erika Kučerova
Kam ľudská duša chodí spať 3
Ja som si zariadil život, ako som, najlepšie vedel.
Chodím si po svete a sajem z neho jeho krásu s očami otvorenými a čakajúcimi na môj zajtrajšok...Okrem toho nekonečný romantik, plný realistických náhľadov:) Zoznam autorových rubrík: Uletené haluze, Chvílky zamyslenia, Realita v plnej kráse, Návraty do detstva
Všetko okolo sa menilo, dokonca aj my, ale naše priateľstvo bolo rovnaké. Ani škola nás nezmenila.
Volám sa Jack. Pokiaľ si pamätám, väčšina hrdinov známych príbehov sa tak volala. Ja som však bol hrdinom iba jedného príbehu a tým bol môj život.
Toto je príbeh jedného prsteňa. Ľudia si myslia, že len oni môžu mať životné púte, ja vás však presvedčím, že to vôbec nie je pravda. Moje putovanie nebolo vždy ľahké a neraz ma zmenilo.
Sophia bola malou rebelkou už keď sa narodila. Ostatné dievčatá česali bábiky, Sophia trhala motýľom krídla. Ostatné dievčatá milovali ružové romány, Sophia milovala filozofiu. Ostatné slečny sa schádzali a rozhchádzali s priateľmi, Sophia mala schôdzky s pánom Keplerom, kde rozoberali heliocentrickú sústavu. Ostatné dievčatá zaspávali s pocitom šťastia z prvej veľkej lásky, Sophia zaspávala so sokratovskym presvedčeím o tom, že vie, že nič nevie. Zaujímavé bolo, že jej život vôbec nebol utiahnuty. Sophia mala rada spoločnosť, ale takú, ktorá by vedela aspoň to, že Archimedes nebol grécky bojovník. Jedného dňa sedela v akejsi kaviarni a zanietene študovala Nietzscheho, keď vedľa nej ktosi prešiel a povedal: "Neverím, že Boh je mŕtvy!" Ten muž bol iný ako tí, s ktorými sa stretávala. Ani sa nenazdala a bola z nej pani Xy. Svojho muža milovala, ale časom ich začala rozdeľovať práca. Unavovali ju nekonečné firemné večierky a túžila opäť stretnúť muža z kaviarne. Chcela muža v živote ktorého by bola aj philoSopia.