Les poškodený ťažbou dreva nedokáže v takýchto podmienkach zadržiavať vodu rovnako ako starý prirodzený les. Už relatívne malé zrážky nestíhajú vsakovať do poškodenej pôdy, stekajú dole svahom a vymieľajú erózne ryhy, ktoré odvádzajú ešte viac vody.
Povrchový odtok z lesnej cesty alebo zvážnice dosahuje viac ako tisícnásobok povrchového odtoku v normálnom lese. Ľahko sa dá spočítať, že len z lesných ciest a zvážnic využívaných pri ťažbe dreva odtečie pri 50 mm zrážke napríklad z Čergova okolo 2,5 mil m3.
Ďalších najmenej 50 mil. m3 vody odtečie pri takejto zrážke z čerstvých rúbanísk a mladých lesov, spoločne s vrchnou vrstvou pôdy.
V starých prirodzených lesoch povrchový odtok pri 50 mm ale ani pri 100 mm zrážke prakticky neexistuje.
Je úplne jasné, že bez ťažby dreva na Čergove, ale aj v iných pohoriach Slovenska, by mali povodňové vlny podstatne jemnejší priebeh a škody na životoch ľudí a majetku by boli o desiatky miliónov korún nižšie.
Zmena pritom nemusí byť zďaleka taká dramatická. Stačí len zmeniť spôsob hospodárenia a namiesto veľkoplošnej ťažby sa zamerať na ťažbu jednotlivých stromov. Časť lesov, ktorá sa nachádza vo vodohospodársky najcitlivejších územiach, by mala byť ponechaná bez akejkoľvek ťažby dreva. Zdá sa však, že slovenské lesníctvo až príliš skostnatelo a radšej ako by sa malo reformovať obviňuje z povodní globálne klimatické zmeny a nevhodné geologické podložie, ktoré samozrejme ovplyvniť nemôže.
Poznámka: Údaje som čerpal zo štúdie Prof. R. Midriaka (1995): Ekologické vplyvy hospodárenia v lese na krajinu (prípadová štúdia z Čergova)
