"Nonty permeto!!"...neviem čo to znamená, ale pravdepodobne je to nejaká neveľmi pekná talianska nadávka. Sedím vo vlaku do Ríma spolu s mojimi rodičmi a sestrou.Rozhodli sme sa ísť na veľkonočnú nedeľu pozrieť pápeža.To len my štyria šialení ľudia sa môžeme na bielu sobotu vybrať na skoro 20hodinovú cestu vlakom.
Ako prvé ma v Rakúsku prekvapili obrovské ohne.Ľudia pálili veľké kusy dreva, fošne niektorí aj celé stromy. Na dvore, námestiach, v dedinách aj mestách dve až päť veľkých vatier. Väčšie ako sa páli na SNP.Neskôr nás napadlo, že to môže byť to, čo sa u nás nazýva pálenie Judáša na Bielu sobotu.
Ale aby som čitateľa neukrátila o "Nonty permeto"....jazdu nám spríjemnilo "Teatro nationale italiano" v podobe asi piatych Talianov a Talianiek hádajúcich sa o to, kto má kde rezerváciu.Výkriky, vyhrážky a hromženie dvoch žien..by sa dalo prirovnať k spôsobu cestovania niektorých našich spoluobčanov...... U nás by môžno väčšina sprievodcov zahodila rukami a odišla.V Taliansku sprievodca zavolal osožákov-železničných policajtov, tí to všetko spísali nadelili pokuty a bolo.Vlak meškal asi polhodiny, ale do Ríma sme prišli s trojminutovým náskokom. V Ríme sme nasadli do neustále premačkaného autobusu, ktorý nás dosť rýchlo premiestnili na dané miesto..teda pred Vatikán.Bolo pol desiatej a už aj hodinu pred svätou omšou tam bolo viac ludí ako na koncerte Madony....Bohoslužbu predchádzal príchod veľkolepého sprievodu carabinierov, námorníkov rôznych policajtov a ďalších mužov v uniformách.A potom prišiel pápež a mohol sa začať prenos do niekoľkých štátov sveta.....Toto aj to ako všetci tlieskali a kričali keď pápež pozdravil vás, práve vašim rodným jazykom ste mohli vidieť v telke....Požehnané veľkonočné sviatky...povedal po slovensky a my so slovenskou zástavou sme boli celí bezseba.....
Potom sme si pozreli ešte niekoľko pamiatok a sadli si do reštaurácie na jednom rohu.Ono vlastne..oni vás prinútia sadnúť si.Keď sa zastavíte pri niektorej z tabúl s menu, ktorá stojí pred hociktoru s reštaurácii, na rad prichádza človek menom"vybiehač"...Okamžite sa Vás začne pýtať čo si dáte, už ste si vybrali a podobné a ani neviete ako už sedíte za stolom a objednávate si.Pizza výborná, lasagne aj spagetti tiež.A aj zmrzlina mala dobrú chuť. Samozrejme nemohli sme si odpustiť niekoľko suvenírov a po návšteve fontány di Trevi sme sa vybrali na stanicu.
Zase sme nasadli do preplneného Euronight Alegro Tosca a hľadali si miesto.Bolo to zaujímavé, keďže väčšina cestujúcich má miestenky, ale talianski sprievodcovia nepovažujú za potrebné označiť dané miesta na dverách kupé.Tak sme postupne uvoľnili najprv jedno, potom dve a nakoniec aj tretie miesto ..a striedalo sa to. Ako prvý prišiel pán v stredných rokoch s plešinou, ktorý v priebehu desiatich minút vypil jedného flaškového Heinekena a ešte ďalšie plechovkové pivo. Druhá dievčina, krásna mladá Talianka cestovala s nami iba tri stanice. Potom pristúpil chalan s malým copom, Francúz rozprávajúci taliansky aj anglicky.Ďalší chalan cestoval s partiou Angličanou po Európe Lurdy, Rím, Viedeň.Po mladej slečne nastúpili o niečo mladšie dievčatá cestujúce s veľkými kuframi.
Vo Firenze-teda Florencii stojí vlak obyčajne 20minút.Menia mu rušeň. My sme tam stáli hodinu a nikto nevedel prečo. Ale stáli sme a nikto sa nesťažoval.Predstavte si to naprataný vlak. V každom kupé 6 ľudí, ulička plná, vlak stojí, klimatizácia tiež.Ujovi s pivom stekali kvapôčky potu s plešiny...krásny pohľad o desiatej večer....Konečne sme sa pohli a ďalej naberali nové minúty meškania.Do Viedne sme prišli s 25minutovým meškaním a Boli sme šťastní, že už nás čaká iba tzv.REX do Bratislavy. To bola ako malina a dve hodinky domov obyčajným slovenským rýchlikom ubehli neuveriteľne rýchlo oproti predošlej noci.
A aby som čitateľa neukrátila ešte o jedno vysvetlenie...Klímová nádcha..tak to som si doniesla z Ríma okrem suvenírov.....Je to jav kedy z úžasnej a niekedy potrebnej vlakovej klímy sa vám začne kýchať a tiecť vám sople...idem si dať do nosa Nasivin.....