reklama

Ako od nás odvážali mladé Židovky

Jedna mladá žena zavčasu rána bola svedkom niečoho zvláštneho.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

Žena išla na pole okopávať . Vzala motyku a vykročila cez bočné ulice mestečka. Nič jej nebránilo na svitaní okopávať, deti ešte nemala. Políčko mali za železničnou stanicou.

Videla skupinku mladých dievčat, ktoré išli tým istým smerom. Okopávať nešli, boli sviatočne oblečené, rukavičky, klobúky, vysoké opätky. Keď prišla bližšie, videla že sú to mladé Židovky z nášho mestečka. Kam môžu ísť?

Kde inde ako na železničnú stanicu, ale prečo takto bez otca, mamy? To nebolo zvykom, k dobrej výchove dievčat patrilo, že vždy a všade chodili s rodičmi, alebo s niekým z rodiny. Mohli ísť na nejaké veľké stretnutie mimo mesta, bolo ich dosť, ale bez dospelého by sa to nekonalo.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vtedy naše mestečko, Fiľakovo, pripojili k Maďarsku, mohli ísť do Budapešti, ale takto na svitaní žiadny vlak nemal odchod. Príchody a odchody vlakov hlásili dosť nahlas a bolo by to počuť až v ich ulici, ale naozaj nič nehlásili.

Pomaly išla za nimi a neodbočila k políčku, ale išla rovno na železničnú stanicu, lebo videla, že dievčatá išli na vlak.

Na trati normálny vlak nebol. Stál tam nákladný vlak so súpravou vozňov, určených pre dobytok. Tento vlak nebol určený na prevoz osôb. Mladé Židovky ostali stáť na peróne a vtedy sa k nim vyrútili vojaci, ktorí ich hnali k vlaku. Násilne, krikom a buchnátmi ich nútili nastúpiť do dobytčích vagónov, ktoré doďaleka smrdeli, boli špinavé zvonka, zdnuka od výkalov. Ťažko povedať, či to boli zvieracie výkaly alebo ľudské.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mladá žena zdesená utekala preč zo stanice, bežala sa domov skryť, aby ju neobvinili z niečoho a nestrčili do vagóna, alebo do väzenia. Stalo sa to v lete v r.1944. Roky nedokázala o tomto zážitku nikomu povedať.

Tá žena , bola vtedy ešte mladým dievčaťom, ale prišiel čas, keď sa stala matkou a starou matkou a jej vnučka bola moja najlepšia kamarátka. Chodila som k nim a raz nám tento príbeh rozpovedala.

Veľmi ľutovala tie mladé dievčatá, boli dcéry vážených a vzdelaných ľudí, miestneho lekára, zverolekára, advokáta, obchodníka. Boli slušné, vychované, pripravené vydať sa, založiť rodinu, stať sa dobrými matkami, manželkami a keď príde čas, postarať sa aj o rodičov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Stará mama hovorila, že v našom mestečku nebola zjavná nenávisť proti Židom. Správali sa slušne, vykonávali povolania, ktoré obyvatelia potrebovali a boli vážení občania, dôstojní ľudia. Na rozdiel, od ostatného obyvateľstva našej vinohradníckej oblasti neholdovali alkoholu. Stará mama nevedela, či im to zakazuje viera, alebo sú také zvyklosti v ich spoločenstve v mestečku, ale presne to v jej očiach bodovalo.

Mladé Židovky nastúpili do dobytčieho vagóna, odviezol ich za zlým údelom, ktorý ich čakal. Málokto sa vrátil. Neskôr odviezli všetkých Židov a po rokoch sa z nich vrátil zlomok. Koncentračný tábor zhruba o pol roka bol oslobodený, preto z týchto Židov dosť veľa prežilo. Mohli sa vrátiť domov, neúplné zvyšky rodín sa spájali, vytvorili nové rodiny a prichýlili aj deti, ktoré sa vrátili bez rodičov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Slovenských Židov prežilo menej, lebo vláda už v r.1941-1942 dovolila Nemcom, aby ich zobrali, hovorí sa, že transport aj zaplatili.

Čo prežili v lágroch sa obyvatelia po návrate Židov veľmi útržkovito dozvedali, nehovorilo sa o tom. Teraz po toľkých rokoch sa o tom hovorí otvorenejšie. Pre mnohých a aj pre mňa je to aj tak nepochopiteľné.

Eva Gallova

Eva Gallova

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  456
  •  | 
  • Páči sa:  934x

Píšem o živote a plnokrvných ľuďoch. Postavy skladám z uveriteľných čriepkov, aby vyzerali ako živé. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu