Aby sa pominula telesná nepohoda, musí urobiť niečo rukolapné. Nikdy som nenatrafila na vysvetlenie tohto javu. Na vysokej škole sme mali aj psychológiu, dokonca jeden semester logiku, ale k príčinám ľudského zlého správania sme sa nedopracovali. Teda neviem čo upokojí človeka, ktorý sa dostane do vývrtky a vtedy chce ničiť, hocičo a všetko. Neviem pochopiť také správanie., ale poviem príklad. Nie z mojej skúsenosti, ale z histórie, ktorá je zapísaná.
Bola vojna, prvá svetová. Rozšírila sa po celom svete, ale nášho mestečka sa takmer nedotkla. Pravdaže muži museli narukovať, odišli bojovať, nemal kto na poliach robiť, ani v továrni sa nevyrábalo, čo potrebovali ľudia, ale zbrane a iné čo potrebovala vojna, napríklad poľné postele, ešusy, potom už ani predstaviť si neviem, ale nevyrábali hrnce, šálky, taniere pre obyvateľov. Aby to bolo jasnejšie hovorím o Fiľakove, žili tam moji predkovia. V mestečku sa nebojovalo, frontová línia tade neprechádzala.
Vojnu prehrali vyzývatelia 11.11. o 11:00 hodine, 1818, monarchia sa rozpadla. TGM, teda pán Masaryk založil Československú republiku so súhlasom mnohých významných štátnikov. Nedávno som sa dozvedela, že velikánsku zásluhu mal na tom Milan Rastislav Štefánik, ktorý žil v Paríži, bol veľmi spoločenský, poznal sa s každým dôležitým človekom a zoznámil s nimi aj profesora Masaryka, ktorý žil uzavreto, ako vážny vedec. Dostalo sa mu takej podpory, že republiku založili o dva týždne skôr ako sa vojna skončila, 28. októbra 1918.
Fiľakovo s okolím pripojili k Československu a vtedy začali problémy a boj o moc. Mestečko obsadila až po nové štátne hranice Československá armáda a po krátkej dobe ju vytlačila armáda maďarského kráľovstva a to sa opakovala päť krát. Boli to cudzí muži a nemali pocit, že sú doma a je po vojne. Ničili a rekvirovali kone, kravy, zatýkali občanov, ktorí sa proti nim postavili.
Domáce obyvateľstvo podľahlo násilnej nálade a bez dôvodu zaútočili na grófsky kaštieľ a brali všetko čo im pod ruku prišlo. Nebrali použiteľné veci pre seba, alebo pre rodinu. Do ich izbietok malých ako dlaň, by sa krásny vyrezávaný nábytok nezmestil, ani obrazy, sošky. Iba ničiť chceli, všetko pohádzali na kopu a zapálil.
Bolo im z toho činu lepšie? Vyžívali sa v tom, stáli a pozerali ako všetko horí?
Ktovie, o tom sa história nezmieňuje.
Pritom niektorí grófi boli obľúbení, pomáhali niekoľkým chudobným rodinám. Popravde neviem, z ktorého z tých troch grófskych kaštieľov vo Fiľakove ulúpili veci a zapálili, ale tento zápis o pálení grófskeho majetku som čítala. Jedna grófska rodina, Cebriánovci bývali trvale v mestečku, sú tam pochovaní.
Doba zanikla, ľudia sa menia pomaly.
