Kolem krku flexareta, mestom kráča si Haveta,
Elo fotky fušuje, Absolón ho miluje.
Buďme veselí, stále a vždycky, zaspievajme si po ŠUP-kársky.
Toto bola hymna študentov ŠUP v Bratislave, za oných čias. Kedy? Huhú, hú, húka sova!
Musím vám trošku niečo vysvetliť, lebo od tých čias sa zmenilo dosť veľa vecí, aj význam slov. Alebo isté slávne mená zdanlivo upadli do zabudnutia. Nesúhlasíte so mnou, aj dvaja, nie, traja ľudia vedia kto bol Elo Haveta. Viacerí? Teší ma to!
Priznám sa, ja poznám iba slávne meno, naozaj som ho nepoznala, ale bol slávny filmový režisér. Kedy? V časoch, keď politika mohla zasiahnuť do života umelca a zbrániť mu v tvorbe.
Poďme po poriadku.
Elo Haveta sa narodil v r. 1938 vo Vozokanoch pri Nitre. Študoval na Škole umeleckého priemyslu, preslávenej ŠUP-ke v Bratislave. Vtedy iná nebola na Slovensku. Preslávilo ju veľké množstvo umelcov, Juraj Jakubisko, aj Juraj Herz, tak isto slávny filmový režisér, medzi inými aj Elo Haveta.
Študoval na fotografickom odbore, neúnavne chodil po meste a fotil. Fotky vyvolal a nezákonne predával, aby mal peniaze na ďalší fotografický materiál. Vtedy sa to volalo fuška. Teraz slovo fušuje znamená niečo že fušersky, zle vyrobí, ale vtedy to malo dobrý význam.
Z neho sa stal umelec a ďalšie meno v šupkárskej hymne, Absolón je meno stredoškolského profesora, fotografa, a on bol tiež známy a slávny odborník. Svojho žiaka uznával za usilovnosť a dobrú odbornú úroveň. Slovo miluje bolo v tomto význame. Od roku 1961 študoval na prestížnej pražskej FAMU a stal sa z neho režisér.
Jeho filmy vynikali hravosťou, poetikou a porozumením pre ľudské slabosti, komiku spojenú stragickosťou. V r. 1969 natočil film Slávnosť v botanickej záhrade a v r. 1972 Ľálie poľné. V tých filmoch ľudia hľadali istoty po prvej svetovej vojne. Zaujala ho doba, v ktorej on nežil, ale poznal ju z rozprávania.
Ten druhý film bol v trezore, lebo s nástupom politickej normalizácie v r. 1968 Haveta bol ostro sledovaný a následne dostal zákaz točiť celovečerné filmy.
V Bratislave režíroval menšie dokumentárne filmy a relácie pre mladých, napr. Lastovička, a Matelko. Aj tieto počiny boli úspešné, ale jemu chýbala možnosť robiť filmy, ktoré mali význam práve pre neho. Svoj veľký tvorivý talent nemohol využiť a celovečerný film nesmel natočiť.
Nesmel, nemohol a trápil sa, trpel. Zomrel na prasknutý žalúdočný vred vo veku necelých 37 rokov v roku 1975.






