Skutočne máme dosť obcí s klesajúcim počtom obyvateľstva a aj také, ktoré takmer zanikajú. V takých obciach nik nechce byť starostom, ani iný úrad nechce mať na starosti. Dobrá voľba môže byť spájanie sa obcí.
Táto myšlienka je dobrá. Zdá sa. Ale len do toho bodu, kým si nespomenieme na istú ľudskú vlastnosť, že najväčší nepriateľ je vždy a všade sused. Pre krajiny susedná krajina, pre domácich susedný dom, susedná dedina. Možno takéto správanie je minulosť, ale vždy to tak bolo, takto vznikali vojny, nepriateľstvá a rozpory.
Ak spomínate staré slovenské filmy boli o tom, že ak pár chlapcov, alebo hoci aj len jeden prešiel do susednej dediny na tanečnú zábavu, dostal nakladačku, lebo sa chcel na našej zábave zabaviť s našimi dievčatami, tancovať, prípadne si nejakú odviesť ako frajerku, nebodaj manželku. Proste naše si nedáme!
Dedinčania sa často sporili a susedia sa nadosmrti nerozprávali, lebo išlo o posunutú medzu, alebo o nejaký kúsok zeme. Aj keď to nebolo dokázané že predtým patril nám ten kúsok zeme a sused nás o ten kúsok obral. Aj úplne zanedbateľný kúsok, ktorý nijako nezavážil, rozpútal susedskú nenávisť. Bolo to naozaj. Máme to stále v povahe? V cudzine tvrdia, že Slovania sú neznášanliví. Akože všetci okrem Slovanov sú znášanliví? Nezdá sa mi.
Nám, konkrétne mojej rodine sa nemohlo stať, že medza sa posunula. Polia, lúky nevlastníme, kúpili sme dom so záhradou, všetko je oplotené, kovové prúty sú zaliate do betónu, nedajú sa svojvoľne posunúť.
Teda tento problém sa nemôže vynoriť. Hoci, teraz sa prišlo na to, že vyšliapaný chodník na našej ulici, po ktorej chodíme nie je tam, ako je zakreslený na mape. Chceli sme, aby nám prašnú cestu po 100 rokoch vydláždili, alebo vybetónovali a vtedy sa zistilo, že chodník, po ktorom chodíme popred našimi domami by mal byť inde. Vtipné však?
Krajiny, ktoré boli spájané do veľkého štátu, napr ZSSR, spojili bez súhlasu obyvateľov a boli tam veľké nenávisti.
Pýtala som sa syna, že to akým zázrakom sa stalo, že sa 50 amerických štátov spojilo do obrovského štátu. Musel sa stať zázrak, že na to pristali. Okrem iného sa zhodli aj na jednej vlajke. On tam žije, ale hovorí, stalo sa to dávno a postupne, z nevyhnutnej obrany proti vojnovým útokom. Nebolo to bez problémov, tie štáty vznikali veľmi pomaly a ani teraz nie je to bez problémov. Vtedy boli fakt veľmi rozdielni, z domova odišli, lebo chceli inakšie žiť, pripravení boli prijať zmenu.
Toto sa náhodou, či zázrakom podarilo, ale my, Slováci nespájajme dedinky, kým sa to seriózne nezváži. Myslíte, že už v tejto chvíli sa naše názory rôznia?
