<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom" version="2.0">
  <channel>
    <title>Blog - Eva Hoštáková</title>
    <link>https://blog.sme.sk/evahostakova</link>
    <description>blog.sme.sk</description>
    <webMaster>blog@sme.sk</webMaster>
    <language>sk</language>
    <item>
      <title>Dobrú noc a bodka</title>
      <description>Každý z nás môže písať vlastné názory, čokoľvek, čo je v rámci určitej morálky. Dnes je to len jeden obyčajne napísaný príbeh so skrytým posolstvom, čo sa rozhodlo napísať jedno mladé dievča. Nie dlhý. Nie mini. Taký akurát. :)</description>
      <guid isPermaLink="false">5dadf2eb-7bca-4121-917b-d1f0da69b2b1</guid>
      <pubDate>Mon, 14 Sep 2015 20:05:42 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/evahostakova/proza/dobru-noc-a-bodka</link>
    </item>
    <item>
      <title>Odkrvnené sýte hlavy</title>
      <description>Sarkazmus to nie je. Našepkám Vám. Keď sa 21. Storočie s gigantickým výdobytkom techniky a noviniek, kníh, informácií a chtíčov nevie zmestiť do kože jedného človeka, vzniká z toho sociálno-psychologický chaos jednotlivca.</description>
      <guid isPermaLink="false">7ef1331c-7cb3-43c2-bed7-ac17ae33d659</guid>
      <pubDate>Fri, 21 Aug 2015 19:10:12 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/evahostakova/jedlo/odkrvnene-syte-hlavy</link>
    </item>
    <item>
      <title>Poznanie</title>
      <description>Život nie je len letom ponad oblaky, ale aj letom pod nimi, keď sú čierne ako havranie oči, z ktorých idú slzy neba. Každý máme svoje slabé chvíľky, ani som si neni istá, či je to ten správny podtón témy, o ktorej chcem písať.</description>
      <guid isPermaLink="false">0bfe5c68-d04d-41dd-89b1-134b4a18fffa</guid>
      <pubDate>Thu, 25 Jun 2015 20:48:13 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/evahostakova/lifestyle/poznanie</link>
    </item>
    <item>
      <title>Počúvanie tichého volania priamo z kurína</title>
      <description>Každý deň ponúka nekonečno možností vybrať si. Stačí len vnímať. Priznávam, som obyčajným človekom, čo si hneď všetko nevšimne a nepoučí sa. No snaží sa.</description>
      <guid isPermaLink="false">51ccdf4b-2bc2-4fd7-9d01-c0cc70abf9f8</guid>
      <pubDate>Wed, 13 Aug 2014 18:59:09 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/evahostakova/nezaradene/pocuvanie-ticheho-volania-priamo-z-kurina</link>
    </item>
    <item>
      <title>Predstavte si seba v rukách handicapovaného</title>
      <description>Keby váš otec mal rozum 6-ročného dieťaťa. Pri rozprávaní s ním by ste zistili, že je niekoľko rokov mentálne pozadu, nevie ani koľko je 2 x 2. Ale za to vie neskutočne ľúbiť.</description>
      <guid isPermaLink="false">b0fedbb7-78ef-49f0-8919-4b630ea90ce6</guid>
      <pubDate>Wed, 23 Jul 2014 13:44:32 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/evahostakova/spolocnost/predstavte-si-seba-v-rukach-handicapovaneho</link>
    </item>
    <item>
      <title>Cez deň chodím opitá</title>
      <description>Ako taký vol. Len čo vstanem, som ešte triezva. Mám kopec nápadov, čo spraviť s dňom. Pozriem sa smerom von. Mám chuť začať deň naplno, ale chuť zostať v posteli je občas ešte chvíľu silnejšia. Premýšľam, čo budem robiť. Myšlienkami som na rôznych miestach. Keby ma vidíš, aktívnejšieho človeka by si ťažko našiel. Vtedy som skutočne triezva.</description>
      <guid isPermaLink="false">b09884c5-dd23-4f1c-b619-56c3ff753e67</guid>
      <pubDate>Tue, 03 Jun 2014 15:22:19 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/evahostakova/spolocnost/cez-den-chodim-opita</link>
    </item>
    <item>
      <title>Pre vysoké paneláky, premávku a hluk z ulice nevidím mesto …</title>
      <description>Vstúpim na balkón cez drevené dvere ešte z minulého storočia, vidím to, čo by ma malo očariť. Moja cudzina v podaní Košíc a a jej krása, samota a moje myšlienky ... Taký je intrák pre cudzinca, ktorý je srdcom na letnej tráve pred svojím domom so svojím psom a s knižkou od svojho obľúbeného autora v ruke pozorujúc na nebi lietajúci kŕdeľ a užívajúc si pocit bezstarostnosti, pocit, že to je moje zázemie, o ktoré sa môžem oprieť, aj keď zrovna nepadám.</description>
      <guid isPermaLink="false">a6d2def5-76b8-4ea5-8266-b617ec133de4</guid>
      <pubDate>Tue, 02 Oct 2012 22:16:44 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/evahostakova/nezaradene/pre-vysoke-panelaky-premavku-a-hluk-z-ulice-nevidim-mesto</link>
    </item>
    <item>
      <title>Štekot duše</title>
      <description>Luskom prstov neprivoláme šťastie, úsmev nám nevyškrtne problémy. Samy si rozmazávame náš život. Budík, áno, je ráno, vonku šero a v srdci chuť ostať dlhšie. Veď kto by sa ráno necítil ako plaziaca sa podložka sveta. Za najtragickejšie ale pokladám, že tento výzor si zachovávame, aj keď sa prinavrátime opäť do postele. Blbý stereotyp.</description>
      <guid isPermaLink="false">33c63574-e1fd-4bff-b4c9-33b7519c06bb</guid>
      <pubDate>Wed, 27 Jun 2012 17:16:57 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/evahostakova/spolocnost/stekot-duse</link>
    </item>
  </channel>
</rss>
