Prvotina Nicole Müller je monológom ženy vyrovnávajúcej sa s rozchodom.
Milenecký vzťah medzi Nicole a V., istým spôsobom fixovanej na rodinu, nemôžeme vnímať v ostrých kontúrach, je plný nestálosti, vlní sa medzi vášňou a chladom, láskou a odporom.
Špecifická forma textu v podobe očíslovaných odsekov vyznieva ako mozaika postrehov najrôznejších detailov, ktoré dotvárajú obraz ich spoločného života.
Dôležité je mlčanie a sebareflexia vlastného písania ako spôsobu sebavyjadrenia, sebareflexia života, vlastného sveta chápaného ako ostrá polarita kontrastov a nič medzi tým.
Spomienky na spoločný život, nahliadnutie do vedomia autorky, jej neuveriteľný zmysel pre detail, v celom texte rezonujúci zármutok z rozchodu a originálny autorský prístup vytvárajú zaujímavý a uveriteľný priestor medzi riadkami.
"To, čo hovorím, nehovorí nič o V. len o mne." N. Müller