Máme tu opäť čas dovoleniek. I keď prvá vlna megahorúčav je za nami, určite sa tešíte k moru, pretože tam sa to teplo nejako lepšie znáša. Počuli ste ale už o hrozbe, ktorá k nám prichádza z Červeného mora? Ako vždy budem písať o inváznom druhu, ktorý sa vyznačuje priamym vplyvom na pôvodné organizmy, spoločenstvá a ekosystémy. Dnes by som sa rada zamerala na vodného živočícha pochádzajúceho z Červeného mora, ktorý sa do oblasti Stredozemného mora dostal otvorením Suezského prieplavu. Niečo málo som o ňom písala už v roku 2024 (https://blog.sme.sk/evazahorska/nezaradene/ist-ci-nejst-na-dovolenku-k-moru), avšak odvtedy sa jeho areál rozšírenia zväčšil a vďaka tomu je jeho posun do ďalších častí Stredomoria neodškriepiteľným faktom.
Na úvod by sme si mohli opísať pomery, ktoré umožňujú prienik druhov cez Suezský prieplav do východného Stredomoria (teda najbližšej oblasti, odkiaľ sa druhy môžu naprieč Stredozemným morom ďalej šíriť). Východné Stredomorie je oligotrofné (teda sa vyznačuje veľmi nízkym obsahom živín), čo obmedzuje produktivitu tohto subregiónu. Oblasť zároveň trpí nadmerným rybolovom. V dôsledku fenoménu „znižovania trofickej úrovne pri love v morskom prostredí“ (tzv. „fishing down marine food webs“) – ktorý sa prejavuje aj v Stredozemnom mori vrátane jeho východnej panvy – sú dnes veľké ryby na vysokých trofických úrovniach (napríklad žraloky) vzácne, čím vzniká priestor na etablovanie nových nepôvodných vrcholových predátorov.
Druh, ktorému sa budem bližšie venovať, je štvorzubec striebropásy (Lagocephalus sceleratus). Je to organizmus, ktorý sa prirodzene vyskytuje v teplých vodách Indického a Tichého oceánu, ako i v už spomínanom Červenom mori. Vyhľadáva slanšie (39 ‰) a teplejšie (nad 27 °C) oblasti. Vyhovujú mu plytké príbrežné vody s piesočnatým alebo hlinitým dnom a často sa vyskytuje v oblasti koralových útesov. Dospelé jedince sa pohybujú do hĺbky maximálne 250 m. Druh negatívne ovplyvňuje zdravie ľudí (v dôsledku vysokého obsahu jedu tetrodotoxínu), pôvodné ekosystémy (pre svoju početnosť a generalistickú potravnú stratégiu) a hospodárstvo (spôsobovaním škôd na úlovkoch a stratou rybárskeho výstroja). Ide o jednu z najväčších a najčastejšie sa vyskytujúcich predátorských druhov rýb, ktorá sa vo východnom Stredomorí usídlila. Jeho generalistická predátorská potravná stratégia spočíva v tom, že sa môže živiť širokým spektrom rôznych druhov od kôrovcov, cez ryby až po hlavonožce. Dospelé jedince dosahujú maximálnu dĺžku tela približne 77 cm a hmotnosť približne 8 kg, ale v okolí Turecka už boli zaznamenané aj exempláre s hmotnosťou 10–12 kg. Významný podiel na ekologickom úspechu je spôsobený tým, že disponuje jednou z najdokonalejších foriem zubov v živočíšnej ríši. „Zuby prvej generácie“ sú pokryté opakujúcimi sa zubnými pásmi, ktoré sú neustále obnovované kmeňovými bunkami. Tieto zubné pásy zrastajú a vytvárajú horné a dolné platne, ktoré spoločne tvoria akýsi zobák. Tento mohutný útvar a pridružené platne umožňujú živočíchovi drviť a rezať aj veľmi tvrdú korisť.
Na celom svete sa vyskytuje 197 druhov štvorzubcov, pričom 112 z nich žije v morskom prostredí, 48 v brakických vodách a 37 v sladkej vode. V Stredozemnom mori sa v súčasnosti vyskytuje jedenásť etablovaných druhov štvorzubcov; osem z nich sa nachádza pri pobreží Turecka, pričom šesť z týchto druhov v Turecku predstavuje tzv. lessepských migrantov. Ide o predstaviteľov tzv. Lessepsianskej migrácie, ktorou označujeme druhy prichádzajúce z Červeného do Stredozemného mora, práve prostredníctvom Suezského prieplavu. Migrácia je pomenovaná po francúzskom diplomatovi a podnikateľovi Ferdinandovi de Lesseps, ktorý prieplav vybudoval.
Prvý záznam o jeho výskyte v Stredozemnom mori pochádza z roku 2003 z oblasti zálivu Gökova v juhozápadnom Turecku. Druh sa rýchlo a úspešne etabloval v Turecku a vo vodách krajín východného Stredomoria, ako sú Egypt, Libanon, Sýria, Cyprus a Grécko. V poslednom čase rozšíril svoj areál výskytu až do Čierneho mora a do väčšiny oblastí Stredozemného mora, pričom dosiahol až Gibraltársky prieliv, čo naznačuje, že by mohol čoskoro preniknúť aj do vôd Atlantického oceánu. Jeho veľký úspech svedčí o vysokej fenotypovej plasticite a schopnosti prispôsobiť sa rozličným podmienkam prostredia. Napríklad priemerná salinita pozdĺž ukrajinského pobrežia Čierneho mora, kde sa tento druh vyskytuje najsevernejšie, dosahuje len 10 – 12 ‰, čo je výrazne menej než priemerná hodnota 34 ‰ v Stredozemnom mori. Okrem toho sa dokáže vyskytovať i v rôznych typoch prostredia, napr. piesočnatých bentických oblastiach, skalnatých podkladoch a porastoch morských tráv. Počas niekoľkoročného výskytu druhu v Stredozemnom mori boli ako predátori dospelých jedincov zdokumentované iba karety obyčajné (Caretta caretta), zatiaľ čo v prípade juvenilných jedincov bola zaznamenaná predácia zo strany morskej ihly rodu Belone belone a dravého druhu ryby Coryphaena hippurus, ako aj kanibalizmus (teda požieranie vlastného druhu). Potenciálni bežní predátori totiž potrebujú široký hltan, do ktorého sa zmestí aj nafúknutá ryba. Štvorzubec striebropásy využíva dva výnimočné obranné mechanizmy, ktoré mu pomáhajú unikať pred predátormi: schopnosť nafúknuť sa a vysokú toxicitu svojich tkanív. Predstavuje totiž druhý najjedovatejší druh vo Stredozemnom mori a preto sa radí medzi najhoršie invázne druhy vôbec.
Zaujímavé potenciálne riešenie problému výskytu spomínaného druhu v Turecku predstavoval pilotný projekt, ktorý bol ukončený v decembri 2020 a spájal sa s finančnou odmenou za zbieranie chvostov štvorzubca z tureckého pobrežia Stredozemného mora. Celkovo sa vyzbieralo 46 000 chvostov za odmenu 0,60 USD za kus. Druhý program začal prebiehať 27. júna 2021 po dobu troch rokov, počas ktorých bol druh zbieraný v celku (0,60 USD za kus), aby mohla byť zabezpečená správna likvidácia jedincov. Okrem toho dochádza ku snahám o komerčné využitie jednotlivých častí tela štvorzubca. Medzi ne spadá napr. použitie kože na účely antimikrobiálneho krytia rán v biomedicínskom priemysle alebo zubov ako regeneratívnych zubných implantátov, či tetrodotoxínu na tlmenie extrémnej bolesti. Koža sa tiež testuje ako druh exotickej rybej kože. Avšak asi najvýznamnejším zistením je, že druh sa živí širokou škálou iných inváznych druhov (napr. krídlovca ohnivého Pterois volitans, iné druhy štvorzubcov, ryby druhu Parupeneus forsskali, rodu Siganus alebo ježovky druhu Diadema setosum), pričom regulácia ich početnosti predstavuje jeho prvú zdokumentovanú pozitívnu ekologickú vlastnosť.
Akú hrozbu teda spomínaný druh predstavuje pre ľudí? Zvyčajne sa ľuďom vyhýba, a preto naň potápači či ľudia šnorchlujúci pri hladine len zriedka natrafia. Avšak došlo už aj ku priamym stretom s nepríjemnými dôsledkami v podobe amputovaných prstov, rozhryzených plutiev a podobne. Zvyčajne tomu predchádzala snaha ľudí priamo kontaktovať rybu, ktorá sa pravdepodobne bránila. Reálny problém spôsobuje rybárom, ktorí zaznamenávajú veľké finančné straty spojené s poškodzovaním sietí a stratou úlovkov.
Dve rady na záver, ak náhodou štvorzubca pri potápaní alebo šnorchlovaní zbadáte, nesnažte sa ho dotknúť, obdivujte ho radšej z diaľky. A tá druhá, hoci je štvorzubec považovaný za kulinársku špecialitu, jeho telo obsahuje spomínaný toxín, ktorý môže spôsobiť smrť. A práve s požitím nesprávne opracovaného rybieho mäsa je celosvetovo spájaných najviac úmrtí. Preto si možno odpustite takú výnimočnú špecialitu. Dnes neskončím svojím typickým „prevencia je správna cesta“, pretože štvorzubec je už naprieč celým Stredozemným morom. Držme ale palce všetkým organizmom, aby boj s takým silným predátorom vyhrali alebo aspoň remizovali.
