Všetci veľmi dobre vnímame, že vo svete dochádza k postupnej zmene. Nie je dobre, ale nie len u nás, ale aj v zahraničí. Väčšina je nespokojná a (i keď najmä s politickou situáciou na Slovensku) ja sa k nej tiež pripájam. Avšak nebudem písať o politike, o tom píše mnoho odborníkov a žiaľ i neodborníkov. Rada by som vás opäť vtiahla do sveta prírody a do sveta biologických invázií.
Prečo som zvolila takýchto expresívny názov? Pretože sa dnes budem venovať africkému moru ošípaných. Samozrejme je okolo neho teraz ticho, ale v máji tohto roku (2025) tomu tak nebolo.
Africký mor ošípaných je vysoko nákazlivé ochorenie všetkých zástupcov čeľade sviňovité (Suidae). Ochorenie sa po prvýkrát dostalo na územie Európy z Afriky v 50. rokoch 20. storočia. Najpravdepodobnejšia cesta nákazy bola prostredníctvom kuchynského odpadu z lietadiel prichádzajúcich práve z tohto kontinentu. Prvými krajinami s pozitívne diagnostikovanou nákazou boli krajiny Pyrenejského polostrova (Portugalsko a Španielsko). Za nimi nasledovali Francúzsko, Belgicko a Holandsko. Práve v Holandsku ochorenie, ktoré prepuklo medzi rokmi 1997 a 1998 viedlo ku masívnej likvidácií ošípaných o počte 12 miliónov, čo malo priamy dopad na ekonomiku a spôsobilo stratu na úrovni 2,3 miliardy dolárov. Samozrejme ochorenie nezostalo len v západnej časti Európy, ale prepuklo v dvoch ďalších vlnách, v ďalších častiach kontinentu. V roku 2007 sa infekcia rozšírila v Gruzínsku opäť pravdepodobne vďaka nedostatočnej likvidácii kuchynského odpadu z lodnej a leteckej dopravy prichádzajúcej z afrických štátov. Počas nasledujúcich dvoch rokov sa ochorenie rozšírilo v celom kaukazskom regióne. Nasledovala infikácia vírusom medzi rokmi 2008-2013, kedy sa ochorenie rozšírilo takmer v celej európskej časti Ruskej federácie, kde postihlo aj Ukrajinu, či Bielorusko. Prečo je ale ochorenie na nové územia rozširované prostredníctvom kuchynských odpadov? Je to najmä kvôli nedostatočnej tepelnej úprave infikovaného bravčového mäsa či jeho produktov. V krvi ošípaných si totiž vírus zachová infekčnosť až 18 mesiacov pri teplote 4°C. Vo výkaloch pri teplote 20°C 11 dní a v surovom mäse až 15 týždňov. Avšak nemôžeme zabúdať ani na rôzne špeciality v podobe sušených iberských, seranských, či parmských šuniek. Tu si vírus zachováva infekčnosť 140 (iberská a seranská šunka) až 399 dní (parmská šunka).
Okrem potravinových zdrojov sa môže vírus šíriť aj prirodzenou cestou a to priamym kontaktom chorého zvieraťa so zdravým. Ale i prostredníctvom krmiva, dopravných prostriedkov, či ľudí. Zároveň môže vírus v infikovaných zvieratách cirkulovať až 60 dní, pričom inkubačná doba je v rozpätí 3 až 15 dní. Kratšia inkubačná doba je iba v prípade vysokej infekčnej dávky. Ochorenie sa vyznačuje vysokou chorobnosťou, ako i úmrtnosťou (85-100%). Zvyčajnými príznakmi sú apatia, vysoká teplota, znížený apetít, resp. nechutenstvo, slabosť, načervenalá koža s kožnými léziami, hnačka, zvracanie, alebo obe, ťažkosti s dýchaním, až kašeľ a náhla smrť. Ak sa ochorenie potvrdí v konkrétnom chove, tak je v dôsledku preventívnych opatrení celý následne odstránený. Okrem samotného utratenia jedincov je pozastavený aj obchod so spermou, vajíčkami, embryami, bravčovým mäsom, či výrobkami z neho.
Ako som písala na začiatku, ochorením môže byť infikovaný každý zástupca zodpovedajúcej čeľade od diviakov lesných, cez prasa bradavičnaté, či babirusu. Pre územie Slovenska sú v súvislosti so šírením moru dôležité práve diviaky, ktoré sú podľa rôznych štatistík momentálne premnožené, čo vedie ku odstrelu poľovníkmi. Proti ochoreniu neexistuje vakcinácia. Avšak nepostihuje ľudí, ani žiadne iné organizmy okrem príslušníkov spomínanej čeľade.
Takže aké sú odporúčania? Asi najdôležitejším je, nedochádzať do kontaktu so zástupcami čeľade žijúcimi vo voľnej prírode. Vírus môže byť prenášaný oblečením, či obuvou. Preto sa treba vždy dôkladne vydezinfikovať, kým sa dostanete do kontaktu s vašim chovom. Ak ste boli v zahraničí a navštívili ste napr. inú farmu, tak aspoň 5 dní by ste nemali dôjsť do kontaktu s ošípanými vo vašej domovskej krajine. Taktiež by ste nemali navštíviť napr. ZOO, cirkus, obchod s domácimi zvieratami, ak sa tam ošípané vyskytujú. Nemali by ste voziť výrobky z bravčového mäsa z krajín, kde sa ochorenie vyskytuje.
Na Slovensku sme zaznamenali africký mor ošípaných naposledy v máji 2025, kedy došlo v obci Dolné Semerovce (okres Levice), k postupnej depopulácii chovu o počte 18 458 ošípaných. Okrem toho boli vydané rôzne reštrikčné opatrenia spojené so zákazom premiestňovania ošípaných z postihnutého chovu. Zároveň bolo vytvorené 3 km ochranné pásmo a 10 km pásmo dohľadu okolo ohniska nákazy. Avšak posledná nákaza nebola jedinou. Aj v minulom roku (2024) sa objavilo ohnisko v obci Súdovce (okres Krupina). Tu pozitívna vzorka pochádzala od uhynutej domácej ošípanej. V chove sa v tom čase nachádzalo 52 výkrmových ošípaných, z ktorých v čase zistenia pozitívneho nálezu už 11 ošípaných uhynulo. Následne bol chov zlikvidovaný a ohnisko uzavreté. Diviačie populácie sú však ochorením ohrozené už od roku 2019, kedy došlo pravdepodobne ku infikácií od voľne žijúcej diviačej zveri v Maďarsku. Okolo hraničných území Slovenska existuje tzv. nárazníková zóna, v ktorej je najvyššia pravdepodobnosť prirodzeného prenosu infekcie aj na diviaky žijúce na území Slovenska. Preto je veľmi dôležité zabrániť styku divo žijúcich zástupcov čeľade s tými, ktoré máme v chovoch.
Obozretnosť je aj v tomto prípade nevyhnutná, tak ako je to v súvislosti so všetkými inváznymi druhmi, ochorenia nevynímajúc. Pevne verím, že v budúcnosti budeme čo najmenej čítať o nových ohniskách nákazy, pretože likvidácia chovu môže viesť ku strate celoživotných úspor a v konečnom dôsledku skončiť tragicky.
