Vinohradníctvo na Slovensku má dlhú tradíciu. Dokonca niektoré významné odrody boli vyšľachtené práve u nás. Žiaľ, postupom času sa stáva vinič ohrozenou rastlinou, a to z viacerých príčin.
Minulý rok som písala o zvyšujúcom sa množstve druhu cikádky druhu Metcalfa pruinosa, ktorá sa na území Slovenska po prvýkrát objavila v roku 2010 (https://blog.sme.sk/evazahorska/nezaradene/zahradkari-a-ovocinari-pozor). Určite ste už od minuloročnej jesene počuli/čítali rôzne informácie o ochorení viniča a postupnej likvidácii porastov, ktorému sa neubránili ani významné vinárstva na Slovensku (napr. Strekov, Château Topoľčianky a iné). Vplyv spomínanej cikádky spočíva v oneskorenom dozrievaní bobúľ a akumulácii cukrov, čo má priamy dopad aj na kvalitu vína. Avšak Metcalfa pruinosa nie je jediným druhom zodpovedným za ochorenie viniča.
Ďalším druhom je cikáda druhu Scaphoideus titanus, ktorá bola na územie Európy prinesená zo Severnej Ameriky v roku 1958. Introdukcia začala vo Francúzsku, kde boli vysadené štepy a podpníky amerických viničov. Dôvodom ich introdukcie bolo potenciálne riešenie krízy v produkcii viniča spôsobenej múčnatkou a fyloxérou (pozn. fyloxéra viničová Viteus vitifoliae je drobný, voškám podobný hmyz, ktorý je jedným z najobávanejších škodcov viniča na svete. Pochádza zo Severnej Ameriky a v 19. storočí takmer úplne zničila európske vinohrady). Následne sa druh začal šíriť aj do iných krajín. Na Slovensku bola po prvýkrát objavená v roku 2013 a vedecky potvrdená v publikácii v roku 2015. Najviac ohnísk sa celkovo sústreďuje v južno-slovenskej a nitrianskej vinohradníckej oblasti. V dôsledku šírenia nákazy platia prísne karanténne opatrenia až v 12 okresoch. Druh sám o sebe nie je veľmi nebezpečný, avšak jeho negatívny vplyv je spájaný s prenosom bakteriálneho ochorenia spôsobeného fytoplazmou Flavescence dorée. Ochorenie je u nás známe pod názvom zlaté žltnutie viniča. Fytoplazma je jednoduchý typ baktérie bez bunkovej steny, ktorý nie je možné pozorovať voľným okom. Osídľuje cievne zväzky hostiteľskej rastliny, vďaka čomu nie je možné napadnuté rastliny z tohto ochorenia vyliečiť a nedokážu ani zregenerovať. Zaujímavé je, že distribúcia vektora (cikády) a teda aj baktérie má rozširujúce tendencie, pričom v súčasnosti sa dostala až na územie Číny a Južnej Ameriky. Pravdepodobne je to spojené aj s už toľko omieľanou klimatickou zmenou, pretože práve zvyšujúca sa teplota umožňuje rozširovanie hraníc areálu výskytu do vyšších zemepisných šírok alebo nadmorských výšok. Vo svojej pôvodnej oblasti výskytu je druh polyfytofágny, tzn. že má širšie spektrum potravných zdrojov. Žiaľ, v inváznej oblasti výskytu je striktne špecializovaný na porasty viniča, čo spôsobuje obrovské ekonomické škody. Výskum zameraný na elimináciu cikády a syntézu insekticídu prebieha už dvadsať rokov, pretože postihnutiu ochorením sa nevyhýbajú ani oblasti s bohatou vinohradníckou históriou, ako Francúzsko, Španielsko, či Taliansko. Ekonomický prepad postihnutého vinohradu je okamžitý a drastický. Strata na výnose infikovaných krov vykazuje pokles úrody o 51 - 92%. V top európskych regiónoch spojených s produkciou vína (napr. Bordeaux) predstavujú priame ročné straty 10 000 – 30 000 na hektár a v neposlednom rade dochádza aj ku zníženiu dlhovekosti, pretože infikovaný ker vymiera skôr. Ak je podiel infikovaných krov na parcele vyšší ako 20% (v niektorých krajinách 30%), legislatíva nariaďuje úplnú likvidáciu celého vinohradu.
Životný cyklus cikády je jednoročný. Scaphoideus titanus prezimuje v štádiu vajíčka. Liahnutie začína v prvej polovici júna. Vyliahnuté larvy cicajú na spodnej strane listov v dolnej časti krov. Počas vývoja prechádzajú 5 instarmi (vývinovými štádiami) a začiatok výskytu dospelcov pripadá na polovicu júla. Kladenie vajíčok prebieha v auguste až septembri, najčastejšie do trhlín kôry dvojročného a staršieho dreva jednotlivo alebo v skupinkách po 10 - 12 kusoch. Dospelé jedince žijú asi 1 mesiac. Maximálnu aktivitu vykazujú od neskorých popoludňajších hodín do rána, pri teplote 22 ºC a viac. Vyskytujú sa mimo napadnutého vinohradu do vzdialenosti maximálne do 25 - 30 m, avšak dokážu sa aj pasívne šíriť vetrom a infikovaným rastlinným materiálom.
Infikované sú larválne štádia od tretieho instáru a dospelé jedince. Prenos baktérií cez vajíčka nebol dokázaný, to znamená, že na jar sa liahnu neinfekčné jedince. Tieto musia najprv z infikovaných krov viniča nasať baktérie do svojho tela, aby sa stali infekčnými. Po infikácií prenášajú jedince ochorenie počas celého zvyšku života.
Veľkým problémom v súvislosti s rozširovaním cikády je existencia neobhospodarovaných vinohradov. Viacerými výskumami bolo totiž potvrdené, že opustené alebo neošetrované vinohrady s vegetáciou pochádzajúcou z podpníkov a prirodzená vegetácia obsahujúca zdomácnené alebo divo rastúce druhy rodu Vitis slúžili ako rezervoáre fytoplazmy. Tak ako aj pri iných inváznych organizmoch, je aj v tomto prípade veľmi dôležitý monitoring druhu, aby sme v prípade výskytu vedeli rýchlo zasiahnuť. Ten možno vykonávať najjednoduchšie žltými lepovými doskami zavesenými na vodiacom drôte v období od júna do septembra s kontrolou každé 2 - 3 týždne. Avšak podľa sledovania ÚKSÚP-u je výskyt tejto cikády v podstate vo všetkých vinohradníckych oblastiach, pričom početnosť dosahuje veľmi vysoké hodnoty.
V SR sú na chemickú ochranu povolené prípravky Cyperfor 100 EW a Sherpa 100 EW (oba s účinnou látkou cypermethrin), Exirel (účinná látka cyantraniliprole), Karate Zeon 5 CS, Ninja Zeon 5 CS, Sentinel a Vaztak Pro (všetky s účinnou látkou lambda-cyhalothrin) a Sivanto Prime a v MB balení Sanium Al, Sanium system a Sanium ultra system Al (všetky s účinnou látkou flupyradifurone). Ošetrenie má význam proti larvám cca koncom júna alebo proti dospelcom v poslednej dekáde júla až v prvej polovici augusta. Pri ošetrení treba dodržať všetky pokyny uvedené na etiketách uvedených prípravkov. Prípravky Exirel a Sivanto Prime sú povolené proti cikádkam (nie proti obaľovačom) aj v šetrnom hospodárení (prevzaté z roľníckych novín).
Ako môžete opakovane čítať v mojich blogoch, invázne organizmy sa vyskytujú všade okolo nás. Všimneme si ich väčšinou až vtedy, ak sa priamo dotýkajú nás a nášho okolia. Avšak netreba zabúdať ani na samotnú prírodu a dopady, ktoré introdukované organizmy môžu spôsobiť našim pôvodným druhom a ako môžu pozmeniť naše pôvodné spoločenstvá alebo ekosystémy. Prevencia je cesta, ktorej sa treba držať!
