Pomaly sa nám blíži jeseň. Na čas najväčšej hojnosti spojený so zberom úrody v záhradách sa tešia najmä záhradkári a ich rodinní príslušníci. Zaváranie, výroba muštu, uskladňovanie cibule či zemiakov, ale taktiež napr. varenie paradajkového pretlaku sa stáva bežnou súčasťou nejednej domácnosti. Budeme ale tento rok paradajkový pretlak vyrábať? V mnohých prípadoch to vyzerá, že nie. Paradajky totiž napadli malé (približne do 0,8 mm) zelené húsenice.
Ak pestujete paradajky v skleníkoch, asi ste sa už so spomínaným problémom stretli. Avšak v súčasnosti sa dotýka aj pestovateľov, ktorí skleníky nevyužívajú. Situácia je spojená s výskytom malého, priam nenápadného motýľa, ktorý je aktívny najmä v noci. Ide o psotu rajčiakovú (Tuta absoluta). Dôležité je spomenúť, že nenapadá iba rajčiaky, ale aj iné druhy rodu Solanum – teda napr. baklažán či zemiak, pričom nepohrdne ani ďalšími hostiteľskými rastlinami ako sú špenát, repa obyčajná, dyňa, lucerna a fazuľa. Spomínaný devastačný invázny škodca pochádza z Južnej Ameriky. V Európe bola prvýkrát oficiálne zaznamenaná v roku 2006 vo východnom Španielsku. Pričom najpravdepodobnejší spôsob introdukcie bol prostredníctvom medzinárodného obchodu, najpravdepodobnejšie ako kontraband či neúmyselný dovoz v zásielkach infikovaných plodov rajčiakov alebo obalového materiálu. Následne sa medzi rokmi 2007 – 2008 začala rýchlo rozširovať do susedných stredomorských krajín ako Portugalsko, Francúzsko a Taliansko, kde našla ideálne teplé klimatické podmienky. Súčasne bol zaznamenaný prienik do Holandska cez dovozné baliace stanice. V roku 2009 expandovala ďalej na sever a východ. Prvýkrát bola zachytená vo Veľkej Británii a v tom istom roku sa objavila aj na území Slovenska. Medzi rokmi 2010 a súčasnosťou sa psota etablovala vo viac ako 20 európskych krajinách. Kým v južnej Európe žije celoročne vo voľnej prírode, v chladnejších severných oblastiach úspešne kolonizovala vykurované skleníkové produkcie.
Vývinový cyklus psoty trvá v priemere 29 až 35 dní, pričom dĺžka cyklu výrazne závisí od okolitej teploty. Má obrovský reprodukčný potenciál a v priaznivých podmienkach (najmä v skleníkoch) dokáže vytvoriť 10 až 12 generácií ročne. Samička po spárení nakladie za svoj život 200 až 300 vajíčok. Ukladá ich najmä na nadzemné časti rastlín, predovšetkým na spodnú stranu listov. Larva, teda húsenica, je najškodlivejším štádiom. Jej farba závisí od vývinového stupňa, ktorých má psota celkovo štyri. Počas posledného štádia má zvyčajne zelenú farbu a dorastá do dĺžky 8 mm. Dospelým jedincom je malý, sivohnedý motýľ s dlhými, nahor pretočenými tykadlami, ktorý sa počas dňa ukrýva medzi listami a aktívny je najmä za súmraku a v noci. Keďže ide o teplomilný druh, rýchlosť vývinu priamo ovplyvňuje teplota prostredia. Zatiaľ čo pri teplote 14 °C trvá vývin 76 dní, pri 20 °C je to 40 a pri 27 °C iba 24 dní. Minimálna teplota pre dokončenie vývinu je 14 °C, maximálna okolo 30 °C. Ak teploty klesnú pod 10 °C, vývin sa úplne zastaví, keďže ide o teplomilný druh.
Psota dokáže spôsobiť extrémne škody, ktoré môžu pri premnožení viesť k 80 až 100 % strate úrody, čo je spôsobené spôsobom prijímania potravy u lariev. Tie vyžierajú vnútorné pletivo listu a vytvárajú charakteristické chodbičky, tzv. míny. Ide o nepravidelné, široké a postupne biele až priesvitné útvary, pretože v nich zostáva len vrchná a spodná pokožka listu. Vnútri chodbičiek je často viditeľný tmavý trus lariev. Pri silnom napadnutí listy úplne vysychajú, nekrotizujú a odumierajú. Okrem toho sa húsenice zavrtávajú priamo do zelených aj dozrievajúcich plodov. Vstupný otvor je malý, no vnútro plodu býva vyžraté a plné exkrementov. Cez poškodenia do plodu prenikajú sekundárne infekcie (baktérie a huby), čo spôsobuje rýchlu hnilobu. Zavrtávanie do stoniek a hlavných výhonkov narúša tok živín a vody v rastline, čo môže spôsobiť vädnutie celých vetiev alebo zlomenie stonky. V prípade, že larva napadne rastový vrchol mladej sadenice, dôjde k zastaveniu rastu a deformácii celej rastliny.
V rámci chemickej ochrany sú autorizované/povolené prípravky na ochranu rastlín (insekticídy): Affirm (účinná látka emamectin); Azatin EC (účinná látka azadirachtin); Isonet T (účinné látky (E,Z,Z)-3,8,11-tetradecatrien-1-yl acetate a (E,Z)-3,8-tetradecadien-1-yl acetate) - ide o prípravok vo forme feromónových odparníkov na mätenie samcov psoty rajčiakovej pomocou sexuálnych atraktantov v skleníkoch; Decis Forte, Delta Expert, Dinastia Forte, Dinastia Expert (účinná látka deltamethrin) na húsenice motýľov a Sanium Ultra AL iba v malospotrebiteľskom balení (MB) na cicavých a žravých škodcov.
Ďalšou možnosťou sú biologické insekticídne prípravky Dipel DF a Lepido, oba obsahujú ako účinnú zložku Bacillus thuringiensis subsp. kurstaki kmeň ABTS-351. Lepinox Plus dostupný aj v MB obsahuje ako účinnú zložku Bacillus thuringiensis subsp. kurstaki kmeň EG 2348, ktorý pôsobí ako požerový preparát špecificky proti húseniciam motýľov. Využiť možno aj pomocné prípravky s funkciou bioagens Trichoplus B aj v MB obsahuje parazit Trichogramma cacoeciae a Carpocapsae-System obsahuje parazitické hlístice Steinernema carpocapsae (prevzaté z roľníckych novín).
S postupnými výkyvmi počasia a hlavne čoraz intenzívnejšími vlnami horúčav sa u nás začína rozmáhať čoraz viac teplomilných inváznych druhov. Na území Slovenska máme etablovanú vrtivku orechovú, lienku východnú, cikády, ktoré rozširujú bakteriálne ochorenia viniča, kukuričiara koreňového, vijačku krušpánovú či bzdochu Nezara viridula. Všetky tieto organizmy spôsobujú veľké problémy najmä záhradkárom alebo ovocinárom. Takže ohrozenie nespôsobuje len extrémne počasie, ktoré zničí veľkú časť úrody, ale zvyšok častokrát dokončia práve invázne organizmy. Čo s tým? Osobne si myslím, že veľa sa s tým spraviť nedá. Klimatická zmena tu je a ukazuje sa nám v plnej nahote. Môžeme prispieť napr. prostredníctvom úprav terénu slúžiacich na zadržiavanie vody v krajine, aby sme aspoň trochu zmiernili negatívny dopad sucha na Slovensku. Môžeme postrekovať, ale to tiež nie je cesta, ak plodiny chceme konzumovať, pretože si len vnášame reziduá rôznych chemických látok do našich organizmov. Ideálne by bolo zmieriť sa s tým, že spoločenstvo organizmov na našom území sa mení a prispôsobiť tomu aj pestované plodiny, ktoré sú možno odolnejšie proti vybraným škodcom. Prevencia je cesta, ale každej introdukcii sa jednoducho zabrániť nedá. Hranice sú otvorené, tovar je transportovaný naprieč celou zemeguľou. Držme si palce, aby bolo introdukovaných organizmov čo najmenej.
