Keď už nemá kto bránku otvárať

Vek určite prináša so sebou aj veľa výhod. Človek sa (po väčšinou) zbavuje naivity, je - ako sa hovorí - vycepovaný životom a vie, že „život nie je žiadna sranda“. Rovnako tiež, že nič v živote nie je zadarmo. Starší človek má viac skúseností. Väčší nadhľad. Na rozdiel od mladšieho, ktorý často síce disponuje väčšou energiou, ale emócie ním lomcujú a kývu zo strany na stranu. Vtedy môže starší, skúsenejší priateľ, kolega, príbuzný podať pomocnú ruku a životnej búrke poručiť. No nielen preto môže byť, či je zrelosť výhodou.Pamätám si môjho už teraz nebohého dedka, akým prínosom býval pre nás všetkých aj v pokročilom veku nad sedemdesiat rokov. Nielen čo sa týka pohľadu na život, odovzdávanie životných múdrostí. Ale napríklad aj svojou pomocou nám ostatným v záhrade. V tom pokročilom veku už ledva chodil. Ale keď sme napríklad vynášali úrodu zo záhrady do domu, sedel na stoličke pri bránke a vždy nám otváral (bránka nemohla zostať otvorená, aby sliepky nešli do záhrady). Veľmi to pomohlo, nemuseli sme sa zastavovať.Keď zomrel, vždy pri práci v záhrade som pri pohľade na tú bránku spomínal. Išlo „len“ o jej otváranie. Čo by som ale dal za to, keby mi ju mal naďalej kto otvárať...