Toto je možné hádam iba na Slovensku

Je podľa mňa nenormálne, že Slovenský zväz cyklistiky nenominoval majstra sveta v cyklistike do 23 rokov Petra Velitsa na blížiacu sa olympiádu do Pekingu. V prvej nominácii dostal iba miesto náhradníka, nominovaní boli traja iní cyklisti. Zdôvodnenie, prečo nie Velits, bolo podľa môjho názoru absolútne nedôveryhodné. Členovia komisie cestnej cyklistiky, ktorá nomináciu uzatvárala, svoj krok obhajovali záujmom o Velitsovu formu po Tour de France. Pričom samotného cyklistu sa podľa jeho vyjadrenia pred rozhodnutím o nominácii na názor, či si trúfa po Tour ísť aj na olympiádu, nespýtali..."Diskutovalo sa najmä o nominácii Petra Velitsa, ten však chce dokončiť Tour de France a je otázne, či sa taký mladý pretekár dokáže po náročných pretekoch dostatočne zregenerovať. Olympijské preteky sa idú dva týždne po Tour de France,“ informoval agentúru SITA športový riaditeľ SZC Pavol Gálik.Nie je to postavené na hlavu? Aby funkcionári, ktorí by možno bicyklom nevyliezli ani na Kramáre, vyjadrovali obavu o formu Velitsa po Tour de France? Prečo ho nenominovali a dobre, ak by sa po Tour de France náhodou cítil unavený, potom by namiesto neho išiel náhradník? Čo chcú robiť teraz, ak sa na Tour dobre rozjazdí, dobrým umiestnením aspoň v jednej – dvoch etapách (úprimne mu to prajem) posilní sebavedomie a bude sa cítiť na OH pripravený? Koho z tých troch nominovaných potom vyrazia? A ako to zdôvodnia?Našťastie funkcionárov už táto otázka nemusí trápiť. Peter Velits pekingskú kapitolu sám uzavrel, odmietol byť náhradníkom. Po tom, čo s ním pred uzavretím nominácie nikto nekomunikoval, sa mu ani nečudujem. Veď ak má niekto o ňom pochybnosti, nemá potom vôbec zmysel, aby sa o ňom uvažovalo.Je to často celé na hlavu postavené aj v slovenskom športe. Namiesto toho, aby bol zväz hrdý na slovenského majstra sveta, cyklistu s veľkou perspektívou, aby mu držal palce na Tour de France a následne pomohol zabezpečiť čo najkvalitnejšiu regeneráciu. Tak radšej sa funkcionári rozhodnú ho z nominácie vyškrtnúť, riskujúc v dlhodobom horizonte aj ďaleko vážnejšie veci ako „len“ jeho neúčasť na olympiáde. Ale veď toľko „majstrov sveta“ chodí po uliciach, že vzťah jedného ozajstného k reprezentácii nie je dôležitý, nie?