Camino - zapisok treti - Z Azofra do Castrojeriz

Azofru opustate okolo milniku zo 16. storocia. Kolko putnikov pri nom oddychovalo pocas storoci? V Santo Domingu de Calzada nenajdete len most, ktory povodne vlastnorucne postavil sv. Domingo, ale aj nadherne stare mesto a idilicku stvrt z pociatkov industrialneho veku /nech uz dorazil na spanielsky vidiek kedykolvek/. Ak mate statstie na konci dna sa ubytujete v Granonskom kostole a vychutnate si rozhlad nad mestom zo zvonice.Od Belorada Camino dostava ocakavany nadych. Vedie cez male dedinky a usadlosti so zabudnutymi chatrajucimi domami. Cez obilne polia, striedane vinicami. Zmena. Pred San Juan de Ortega prechadzame cez exemplar lesa. Odtial sa vraciame k malebnym dedinkam - az k Atapuerca-e.Nenavidena etapa. Cez Burgos. Okolo hypermarketov. Videli ste produkcne haly Firestonu? Nie? Uvidite. Cez preplnene ulice. Po stavenisku dialnice. Tardajoz - balzam na ubolenu dusu, Rabe de las Calzadas - ceresnicka na torte.Fadny obilny stereotyp mesety prerusi udolie s ucupenym Hontanas. Zazitkom moze byt spanok v zrucaninach San Antonu, bohuzial musim dalej. Castrojeriz. Konecna. Prototyp stredovekeho rytierskeho mesta.Len chvilu trva cloveku a uvedomi si, ze prespavanie vo vacsich strediskach je ubijajuce. Camino straca na spiritualite. Stresujete sa ci este bude volne miesto v ubytovni /cyklisti su dost rychli/. Istu sortu putnikov to taha ist sa zabavat. Naproti tomu ubytovanie v malych dedinkach mava priam rodinnu atmosferu. Niekedy aj spolocnu motlibu, casto spolocnu putnicku omsu. Vztahy medzi mensim poctom ludi sa utuzia a postupne sa prehlbuju.Nakoniec chvilka pre ventilovanie mojej zlosti. Vcera vecer som si povedal - mila dama vas verejne znemoznim. A to aj tymto sposobom cinim. Vari aj 100 km pred Rabe de la Calzadas vas budu pozyvat letaciky do hospital de peregrinos Santa Marina y Santiago. Pani hospitalerka vam za nehoraznych 15 eur predstavi ubytovnu s jednou kupelnou, stojanom na susenie siat na ulici a spalnou priamo pod zvonicou trpiacou komplexom Big Benu /napodobnuje jeho melodiu i v noci, kazdu stvrthodinu/. Pozve vas na veceru - polievku z pasirovaneho uvareneho chleba /moze byt miestnou specialitou - neoslovila ma/ a slubom ranajok. Kakao a tri keksiky, cosi mensie ako Bebe. Ak by ste sa raz podujali na Camino oblukom obidite tuto tetu. Ostante radsej v Tardajoze alebo pobehnite do San Bol-u /najdete tam vcelku endemitnu post-hippie komunu, so vsetkym co k tomu patri/.