Znárodnenie podľa exprezidenta

Niektorých slovenských politikov máta zoštátňovanie. Predvolebnou rétorikou sa nesie aj hrozenie prehodnocovaním privatizačných rozhodnutí z predchádzajúceho obdobia, ale obludný návrh zásahu do súkromného vlastníctva sa neobjavil. Doteraz. Zviditeľnil sa bývalý prezident Michal Kováč. Exprezident kritizoval privatizáciu v rokoch 1994 - 1998, a zároveň verejnosti predstavil iniciatívu na anulovanie nelegitímnej privatizácie. ... Mali by sme si konečne začať uvedomovať zvrátenosť filozofie stojacou za obdobnými návrhmi!

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Hospodárstvo slovenskej republiky už dlhšie obchádza strašiak znárodňovania. Spektrum zoštátňovania a vyvlastňovania sa rozprestiera od neveľmi dobrovoľného výkupu pozemkov pod líniovými stavbami a priemyselnými parkami, cez sľuby voličom o prehodnotení privatizačných rozhodnutí o predaji strategických podnikov, až po zbavenie vlastníckych práv ústavným zákonom. Práve poslednú možnosť prezentoval v médiách exprezident.Svojou iniciatívou zaútočil Michal Kováč na nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva. Argumentuje rabovačkou štátneho majetku v rokoch 1994 - 1998, pri ktorej súčet predajných cien privatizovaných podnikov (29 mld. Sk) nezodpovedá účtovnej hodnote majetku (110 mld. SK). Privatizáciu klasifikuje ako protizákonnú a nespravodlivú. Za účelom nápravy krívd navrhuje prijať ústavný zákon, ktorý má zabezpečiť aby sa privatizovaný majetok znova dostal do štátnych rúk. Poslanci majú ústavným zákonom zrušiť privatizačné zmluvy z tohto obdobia. Následne by museli privatizéri vrátiť podnik Fondu národného majetku, a ak už nie sú akcionármi - vrátiť peniaze. Nezostáva mi nič iné len pomenovať predostretú iniciatívu jej pravým menom - ZNÁRODNENIE.Privatizácia počas spomínaného štvorročného obdobia mala naozaj svoje špecifiká. Kritizovateľnými sú viaceré aspekty privatizačných rozhodnutí. Naproti tomu nespochybniteľne kladným výstupom je vytvorenie súkromno-vlastníckych vzťahov v národnom hospodárstve. Pripomínam aj fakt, že reprezentanti štátu vtedy vedome určili spôsob a podmienky privatizácie. Subjektívny pocit po 8 rokoch ohľadom skrivodlivosti procesu nie je dostatočným pokladom na jednostranné vypovedanie zmlúv a porušenie zmluvných podmienok (hoci aj formou ústavného zákona). Treba mať na zreteli, že v privatizačnom konaní sa zmluvné strany dohodli, ak zmluvné podmienky ostali splnené aj platnosť zmlúv pretrváva.Dôsledky iniciatívy. Štát by sa stal najväčším porušovateľom zmlúv. Stratila by sa garancia nedotknuteľnosti súkromného vlastníctva. Pretože privatizačnou zmluvou boli kupcovi udelené vlastnícke práva k majetku. Naštrbila by sa istota občanov, že štát bude rešpektovať ich súkromné vlastníctvo (veď jeden z hlavných dôvodov existencie štátu je ochrana súkromného majetku). Na podnikateľov by pôsobil demotivačný prvok pri rozhodovaní o budúcom investovaní (nezabúdajme, že práve podnikatelia vytvárajú zamestnanosť). Váhali by s investovaním, ak by si neboli istý že z rizika ktoré ponesú, budú mať prospech. Pre zahraničné subjekty odošleme negatívny signál ohľadom toho, či je Slovenská republika dôveryhodným obchodným partnerom.Ak má exprezident nutkanie napraviť pociťované krivdy a zadosťučiniť svojej morálnej povinnosti, nesmie podkopávať súkromné vlastníctvo osôb ktoré len využili to, čo im štátny aparát umožnil. Otvára sa mu priestor navrhovať postihy politikom, ktorý ako zástupcovia štátu dohodli nevýhodné resp. nespravodlivé podmienky. Pravdepodobne minulosť už nezmeníme, preto jedinou schodnou cestou sa mi javí pohľad do budúcnosti, sústrediť aktivity tak, aby sa ďalšie privatizácie prebehli za štandardných trhových podmienok.V záujme hospodárskej prosperity treba konečne upustiť od všetkých snáh o napravovanie subjektívnych historických krívd. Politické strany majú vždy veľkolepé ciele ako napomôcť slovenskej ekonomike, majú plné ústa rozvojových programov. Osobne by som doporučil do programov, aby z pozície štátnej moci deklarovali jasnú garanciu pre súkromné vlastníctvo tak, aby sa občania nemuseli obávať o svoj majetok. Hlavným rozvojovým podnetom, ktorý by mali politici hospodárstvu venovať, by mala byť jasná garancie nedotknuteľnosti osobného vlastníctva.

Peter Fašung

Peter Fašung

Bloger 
  • Počet článkov:  13
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Tridsaťtriročný, optimistický, v širokých súvislostiach rozmýšlajúci, v oblasti rozvoja ľudských zdrojov pôsobiaci, ekonómiu slobody ako hobby majúci ... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

53 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
SkryťZatvoriť reklamu