Vývoj na Blízkom východe je ďalším dôkazom toho, ako silno závisí celosvetové hospodárstvo od pokojnej situácie v tomto regióne. Kľúčovú úlohu zohráva Hormuzský prieliv – životne dôležitá námorná trasa, kadiaľ smeruje podstatná časť svetového obchodu s energiami. Vyhrotiť sa podarilo vzťahom medzi Iránom a americko-izraelským blokom natoľko, že dôsledky prekročili čisto vojenskú rovinu a okamžite zasiahli komoditné aj finančné trhy. Ak by ozbrojený stret pretrval, mohol by výrazne oslabiť hospodársky rast v mnohých častiach sveta, predovšetkým na európskom a ázijskom kontinente.
Palivá pod hrozbou nedostatku
Blízky východ sa opätovne ocitol v centre svetovej pozornosti po tom, čo sa napätie medzi Spojenými štátmi, Izraelom a Iránom koncom februára pretavilo do otvorenej vojenskej konfrontácie. Irán okrem série náletov na ropné a plynárenské prevádzky po celom Perzskom zálive získal úplnú kontrolu nad Hormuzským prielivom. Touto úžinou putuje zhruba 31 % celosvetovej ropy a 20 % globálneho objemu skvapalneného zemného plynu. Narastajúce ohrozenie námornej prepravy podľa spoločnosti Clarkson Research spôsobilo, že v prístavoch zostáva zablokovaných asi 3 700 lodí, čo vytvára zdržania a obmedzuje prísun surovín. Bezprostrednou odpoveďou trhu boli mohutné cenové výkyvy v segmente ropy aj zemného plynu.
Kontrakty na americkú ropu WTI zaznamenali od prepuknutia konfliktu medzi USA a Iránom na konci februára 2026 strmý rast. Z ceny okolo 67 USD za barel v posledný obchodný deň februára vystrelili 9. marca až na úroveň blízku 119,5 USD za barel, kým dnes sa pohybujú v pásme okolo 96 USD za barel. Veľmi podobnú trajektóriu mali aj kontrakty na ropu Brent – z hodnoty približne 72,5 USD za barel koncom februára sa vyšplhali na denné maximum pri 119,5 USD za barel a v súčasnosti sa obchodujú tesne nad 100 USD za barel. Americký zemný plyn od záveru februára poskočil z úrovne okolo 2,86 USD za MMBtu na maximum 3,49 USD za MMBtu dosiahnuté 9. marca, následne sa čiastočne vrátil a dnes sa obchoduje pri 3,24 USD za MMBtu. (1 MMBtu (milión britských tepelných jednotiek) sa rovná približne 293 kWh, čiže v prepočte je cena amerického plynu 10 EUR/MWh).
Skokový rast zaznamenali aj holandské plynárenské kontrakty TTF, ktoré sa z okolia 32 EUR za MWh na konci februára vyšvihli v priebehu marca na denné maximum 63,75 EUR za MWh a v tejto chvíli sa obchodujú blízko 51,25 EUR za MWh.
Nepriaznivý výhľad pre trhy
Odborníci predostreli viacero odhadov budúceho smerovania cien ropy, ktoré sa rozpínajú od 80 po viac ako 100 USD za barel – rozhodujúcim činiteľom zostáva dĺžka trvania konfliktu. Predlžujúca sa kríza spojená so stúpajúcimi cenami pohonných hmôt by mohla narušiť zásobovacie siete, pretlačiť vyššie náklady na bežného spotrebiteľa a podlomiť tempo ekonomiky. Podľa analytických výpočtov by pretrvávajúci nárast ceny ropy o 10 dolárov potiahol infláciu nahor o 0,4 %.
Zlato sa zachovalo netypicky
V čase vojnových konfliktov a zvýšenej neistoty investori bežne hľadajú záchranu v bezpečných aktívach, obzvlášť v drahých kovoch. No tentoraz sa trh zachoval atypicky – zlato aj striebro zaznamenali pokles. Začiatok marca priniesol obom kovom krátkodobé posilnenie, avšak do 4. marca sa ich ceny zosunuli k hladine približne 5 120 USD pri zlate a 82 USD za uncu pri striebre. Podľa analytikov za tým stojí predovšetkým rastúci dolár spolu s tým, že trh uprednostňuje vyhodnocovanie ekonomických dopadov konfliktu – zvyšujúcej sa inflácie a rizika zastavenia znižovania úrokových sadzieb. V prípade ďalšej eskalácie by sa však smerovanie cien drahých kovov mohlo zásadne zmeniť.
Globálne burzy v poklese
Oslabenie zasiahlo aj akciové trhy po celom svete. Hlavné americké indexy sa začiatkom marca znížili zhruba o 1 %, európske burzy zaznamenali prepad okolo 2 % a vybrané indexy sa prepadli o viac ako 3 %. V ázijskom regióne najhoršie obstál juhokórejský Kospi s poklesom prevyšujúcim 12 %. Väčšina trhov následne dokázala časť strát vykompenzovať. Obzvlášť tvrdo dopadla situácia na akcie leteckých prepravcov, podniky zo segmentu spotrebných služieb a cestovného ruchu. Uzavretie vzdušného priestoru nad väčšinou Perzského zálivu, vrátane obľúbených turistických cieľov ako Dubaj a Tel Aviv, prinieslo rušenie tisícov letov – analytická spoločnosť Cirium odhaduje ich počet na asi 11 000. Z perspektívy dlhšieho obdobia zasahuje konflikt aj oblasť luxusného tovaru, pretože podľa Morgan Stanley tvoria predaje na Blízkom východe až 6 % celosvetového obratu. Osobitne Spojené arabské emiráty, najmä Dubaj, generujú podstatnú časť príjmov práve z tohto odvetvia. Na druhej strane ťažia z aktuálnej situácie energetické a obranné firmy, ktorých akcie posilňujú vďaka vyšším cenám palív a narastajúcemu dopytu po bezpečnostnom zabezpečení.
Najväčší nápor znáša Ázia
Dôsledky konfliktu sa nerozkladajú rovnomerne – isté krajiny a sektory sú vystavené nepomerne väčšiemu tlaku. Medzi najzraniteľnejšie ekonomiky sveta patria Čína, Japonsko a Južná Kórea, ktoré sú pri zásobovaní energiami odkázané na dovoz ropy a plynu prechádzajúci cez Hormuzský prieliv. Všetky 3 krajiny získavajú z blízkovýchodných zdrojov viac ako 70 % svojich energetických potrieb, pričom prevažný diel smeruje práve touto trasou. Analytici spoločnosti Kpler však upozorňujú, že najtvrdší dopad čaká štáty Južnej Ázie – Pakistan odoberá z Emirátov 99 % svojho plynu, Bangladéš 72 % a India odtiaľ pokrýva viac ako polovicu spotreby. Zvýšenému napätiu čelia aj európske krajiny usilujúce sa o odklon od ruských energetických surovín. Spojené štáty sú síce na blízkovýchodnej rope závislejšie v menšej miere, no ani ony nezostávajú nedotknuté. Vyššie ceny benzínu a pohonných hmôt znižujú disponibilný príjem obyvateľov, čo sa prejavuje v ich spotrebiteľských rozhodnutiach a celkových výdavkoch.
