Archanděl svobody země České,
veršotepec smutku a milovník lásky.
((pesnicka2))
Som postrevolučné dietko, zrodené do instantnej slobody, ktorá zavládla po roku 1989 a vzhľadom na tento fakt sa nebudem pokúšať o žiadne podanie, tobôž nie o hodnotenie historickych udalostí. Za prvé sú určite povolanejšie persóny ktorým patrí výsada hodnotenia, za druhé určite by som nebol zďaleka prvým ani posledným ktorý by vás originalitou témy uvrhol do sladkéj jesennej letargie a za tretie nebol som žiadne extrémne talentované dieta, takže ako embrio som toho veľa zo zlomového obdobia nepochytil a oproti pamätníkom som tak v značnej nevýhode, dalo by sa povedať, že o tom nemám ani šajn...
Ako vravia slová klasika:,,dejiny sú nemenné´´bárz by som do nich sekery hádzal, a tak ako to mám vo zvyku, s čím neviem pohnúť tým sa prehnane dlho nezaoberám a v kľude to nechávam odpochodovať do komôrky zabudnutia. Nie žeby som si históriu nevážil, ale v súťaži o to čo získa môj záujem rozhodne nepatrí medzi horúcich favoritov.
Vpád ,,osloboditeľov´´, zošťátňovanie, politický terror, štátna cenzúra, budovanie spoločnej vlasti, štastné úsmevy pionierov, nežná revolúcia... Slová,Klišé či skutočnosť? Nič z toho som nezažil, no predsa sa ku mne dostal zakonzervovaný duch doby rokov 68-89. Dostal sa ku mne z pod nánosou prachu v čiernych drážkach staručkých LPčiek s bizarnými obalmi v hlavičke nesúcich meno malého - veľkého človeka menom Karel Kryl.
Čech pochádzajúci z rodiny tzv. ,,buržoázneho prisluhovača,, intelektuál, rebel, bohém, milovník, redaktor, výtvarník, kritik, básnik a pesničkár s vrodeným inštinktom predvídať a pomenovať vznikajúce problémy ich pravým menom. Rovnako tomu bolo i v to osudné leto, keď nás naši osloboditelia od krutosti fašizmu na nasledujúce pol storočie v auguste roku 1968 definitívne oslobodili od pocitu slobody. Karel Kryl, búrlivák neveľkého vzrastu a od danej chvíle aj právoplatný pesničkár napísal cestou vo vlaku z Moravy do Jičína svoje dva najznámejšie protestsongy. Prvý s názvom ,,Bratry´´ a následne nato hneď posmutnelú baladu ,,Bratříčku zavírej vrátka´´, ktorá sa stala výpoveďou viacerých generácii žijúci pod krutovládou -Gustapa- a snáď najznámejším protestsongom Ćiech a Slovenska. Obe sa objavili na oficiálne vydanej platni Bratříčku zavírej vrátka až v marci roku 1969. Kúsok krutej nezidealizovanej pravdy v čiernych drážkach vynilu zožal enormný ohlas.
Lenže nasledujúce obdobie,,vstřícné předposratosti´´ani zďaleka neprialo folkovým pesničkárom kritizujúcim v textoch politickú a sociálnu situáciu nieto ešte hádžucim pomyselný pľuvanec slov na matičku socialistických republík za jej láskyplná čin. V tom istom roku Karel zloží nosné piesne svojej druhej platne, titulnú Rakovina a Pochod Gustapa. Ešte pred jej vydaním odchádza na pesničkársky festival do Waldecku v Západnom Nemecku podľa povôdného zámeru na dva dni. Vráti sa však až o dvadsať rokov. Druhá platňa Rakovina vychádza už z exilu v decembri roku 1969 pašovaná do vlasti pod falošnou etiketou s nápisom,,Klasici moderně učesaní´´.
Štvrtý album Maškary nahraný v štúdiách Karlovho pracoviska rádia Slobodná Európa v roku 1970 sa do Československa dostal vďaka rovnakej etiketovej kamufláži. V roku 1971 mu zomiera otec, v čase keď už národná hrdosť bola definitivne pretrena červenou. V 1972 vychádza,,Knižka Karla Kryla´´. Napriek jeho neústálej činorodosti a politickej angažovanosti sa ani jemu nevyhlo opantanie kúzlom lásky a v roku 1973 sa oženil s najväčšou láskou svojho života Evou Sedlářovou. Karel Kryl okomentoval tento vzťah slovami:,, Blouznil jsem,šílel jsem.Totálne jsem se zamiloval. Stalo se mi to co obvykle lidi potkáva v patnácti a vymstilo se mi to. Všechno co jsem měl jsem investoval do jednoho vztahu a když padl nastala strašná prázdnota.Na duši mi ostala jizva jež se nezacelí´ ´ Karel Kryl dokázal prenádherne vo svojich textoch opisovať lásku, lásku s trpkou príchuťou, ktorú ho nechal život vychutnať do poslednej kvapky...Z veľkej lásky nakoniec ostala malá v poradí druhá Karlová knižka ,,Sedm básniček na zrcadlo´´.
Osobnú tragédiu však strieda pracovná, ktorej dôsledkom ostava bez práce. V roku 1980 výjde platňa Karavana mrakú a zdá sa, že konečne sa mu do osudu primotalo trošku šťastia. Získal trojmesačné literárne štipendium v USA, neskôr 1. januára 1983 sa vracia na svoj post do rádia Slobodná Európa a v lete odchádza do krajiny protinožcov kde nahráva EP Dopisy.
V zime roku 1983 vychádza piata rádova platňa Plaváček. Blížil sa rok 1989, politickými zmenami sa blískalo nad Tatrou, Šumavou aj nad Uralom. Veci sa diali, pracujúci ľud demonštroval, kľúče cengali a rozpušťala sa dlhoročná bolševická červená. Sen Karla Kryla sa pomaly zhmotňoval v skutočnosť... i udialo sa. Konečne Československo nalepilo novú trikolórovú nalepku s nápisom demokracia. Žiaľ lep akosi nedržal. A tak ako spieval Karel v piesni Demokracie.
,, Demokracie rozkvétá,byť s kosmetickou vadou,
ti kterí kradli po léta, dnes dvojnásobne kradou.
Ti, kdo nás léta týrali nás vyhazujou z práce,
a z těch, kdo pravdu zpívali, dnes nadělali zrádce. ´´
Prezliekli sa politické kabáty, nad pravdou znova zvíťazili osobné záujmy a, ,Od Čadce k Dunaju´´bolo počuť zaznievať čudnú nótu. V roku 1992, keď vyšiel album Monology už stála však aj ,,hranica z ostnatého drôtu ´´. Rozdelenie federácie z 31. decembra 1992 ho hlboko zasiahlo na margo čoho poznamenal:, ,Zjistil jsem,že výsledkem mého křiku v posledních třech letech je jenom zlomené zdraví.´´
Na politickom bojisku bolo dobojované, jeho úloha bola splnená a tak sa následne stal ako imaginárne -národné svedomie ukazujúce prstom- nepohodlným. V tlači sa objavovala protikrylovská agenda a jeho popularita ochabovala. Na porevolučné obdobie Karel poznamenal:,, Otírají si o mne hubu,elévové, novináři, sklamaní sametáci a nadšení svazáci. Teď chci odejít odtud. Tohleto není moje vlast, tou bylo Československo ale to už neexistuje. Parní valec západní civilizace teď tuhle zemí valcuje a já nechci být u toho.´´
Tvrdá hlava sa však nakoniec prejaví rovnako ako tomu bolo aj v jeho prípade: ,,Zústávám,dostal jsem odklad.Je to taková kartička jmenuje se občanský prúkaz.Rozhodol jsem se,že sám neodejdu, nechám se vyhodit.´´ Zostal, žiaľ nie dlho...
((pesnicka))
3.marca 1994 sa z priečelia divadla na Pražských Vinohradoch ulomilo krídlo anjela. V tento deň posledný krat udrelo srdce Karla kryla.
Ďakujem Karle Kryle, že si ma naučil načúvať svetu, že si ma naučil plakať, odpúštať, bojovať a milovať.
,,Děkuji´´
