https://blog.sme.sk/fendekova blog.sme.sk blog@sme.sk sk V poslednom čase nerada nakupujem. Keď som bola menšia, rada som sa prechádzala popri regáloch a hlavne tých s cukrovinkami. Keď som mala nebodaj nejakú tú korunku od mamy, alebo som tam bola s ňou, vždy som si vyprosila lízatko-hnedé, karamelové a lízala ho pomaly, nech mi tá dobrota len tak nezmizne. Milá teta predavačka nezabudla pozdraviť malé blonďavé dievčatko a vydať mi s úsmevom drobné. Znie to ako idila, no ja si ta vážne takto pamätám. d2ba7307-b264-4f4d-8425-e2bd04368a2b Fri, 24 Jul 2009 07:12:53 +0000 https://blog.sme.sk/fendekova/spolocnost/obchody-a-ja Ahojte priatelia, možno na to nevypadám, ale občas ma to chytí a ja rozmýšlam a rozmýšlam... nič ma nevie zastaviť. V poslednej dobe ma ovplyvnilo hlavne to, ze slúžim ako bútľavá vŕba viacerým ľuďom... vylievajú svoje srdiečko na moje pliecko, vravia mi svoje boliestky a ja fúkam fúkam fúkam... Popri tom sa samozrejme dozviem čo dnešných ľudí trápi... potom som sa dostala k tomu, prečo ku mne vlastne chodia... prečo ja a nie ďalší ich kamarát... došla som na to... som vonku z kruhu deväťdesiatdeviatky... že neviete čo to je? Porozprávam vám príbeh... 11ed259b-72c9-493f-b6be-8210e6367ea4 Tue, 03 Apr 2007 17:37:40 +0000 https://blog.sme.sk/fendekova/nezaradene/to-co-nemame Otvorí oči. Pozrie sa na hodinky. Pol piatej. „Uf, už zas som si poobede chvíľu zdriemla.“ preletí jej hlavou a zazýva. „Tuším tá maturita spôsobuje, že začínam hibernovať.“ pomyslí si ešte a pokúsi sa vstať. e28d8734-442e-4b3d-9c08-e1fa30ecde78 Tue, 23 May 2006 11:00:02 +0000 https://blog.sme.sk/fendekova/lifestyle/koniec-zaciatok-alebo Kvap, kvap, kvap. Kvapky dažďa pomaly stekajú po mojej tvári. Sledujem, ako padajú. Na zemi sa zlievajú, prelínajú, zhlukujú, vlievajú jedna do druhej a napokon spolu tečú. Nevedia kam. Ich ďalší osud je nejasný. A pritom nevyzerajú byť nešťastné. Naopak. Hrajú sa jedna s druhou, túlia sa k sebe, oddychujú a hlavne - vždy si majú čo povedať. Narozdiel od nás, ľudí. Donesú správy zvonky, keď si ešte ako vodná para vypočuli rozhovor dvoch okololetiacich vtákov, najnovšie klebety z kondenzácie v oblaku, či priebeh letu na zem. Ako sa pamätám, vždy som si pod zvukom dažďa predstavovala práve smiech a rozhovor kvapiek. Obdivujem ich odvahu. Nikdy nerozmýšľajú, prečo padli tam, kam padli. Dôverujú osudu, oblakom a vetru. Veria, že ich zanesie tam, kde bude potrebné. Chcela by som žiť s veseleou bezstarostnosťou ako ony. 561d0ee7-7069-4ab6-8fc6-d6a2d31c6c2b Tue, 09 May 2006 20:07:31 +0000 https://blog.sme.sk/fendekova/proza/dazd