ZVOLENSKÁ PRIEHRADA PO ZOTMENÍ
Na vodu mojej priehrady sa teplá nôcka prikradla,
keď bledé pásy svetiel na promenáde ju spriehľadnili,
keď komáre, stále vyhadzujúce rybky, privábili
– záhadnosť temravého lesa ma ovládla povedľa.
Pod korunami bukov mĺkvota temnoty zbohatlá,
keď sa pred Bezmedzným zarazili zvieratá, víly
keď priestory hory nemou čierňavou hovorili
– pred zrakom záhada toho Archaického vyrástla.
Mám bežať od toho, či sa do toho vrhnúť?
Je vôbec ľudsky možné s týmto komunikovať?
Čo duša moja... v ostychu zblednúť bez tónu?!
Keď Bytie v sídle lucerien počalo čosi nevýslovné aktivizovať,
kde v dlhočiznom stĺporadí bezhlasu na hrádzi ani sa len pohnúť,
a mňa udiveného s očami nielen človeka do onoho Živlu zvať?!
E-kniha sa predáva napr. cez webovú stránku:
https://www.martinus.sk/3040675-lyrika-mojich-miest/e-kniha
Tu je tiež pod fotkou obálky možné si voľne stiahnuť ukážku: prvých desať básní zbierky.
Autor
