Majú slovenské regionálne letiská zmysel?

Prečo je nesprávne hodnotiť Poprad, Piešťany a Sliač iba podľa počtu cestujúcich

Majú slovenské regionálne letiská zmysel?
Písmo: A- | A+

Slovensko je malá krajina a regionálne letiská predstavujú infraštruktúru, ktorá nestojí málo peňazí. Potrebujú vzletovú a pristávaciu dráhu, svetelnú a navigačnú techniku, hasičskú a záchrannú službu, bezpečnostnú ochranu, handlingové služby, odpratávanie snehu, odmrazovaciu techniku, terminál, údržbu a množstvo personálu, ktorý všetky tieto služby zabezpečuje. Veľká časť týchto nákladov existuje bez ohľadu na to, či letisko vybaví desaťtisíc alebo stotisíc cestujúcich.

Preto je tu otázka: prečo by mal štát podporovať regionálne letiská, ktoré sa nedokážu úplne financovať samy? Možno však problém začína už samotnou otázkou.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Regionálne letisko nemusí byť ziskové, aby bolo pre štát dobrou investíciou. Rovnako však nie je dobrou investíciou iba preto, že existuje. Rozhodujúce je, čo prináša regiónu, ktorému slúži, koľko tento prínos stojí a či by rovnaké verejné prostriedky nevytvorili väčšiu hodnotu inde.

Na Slovensku sú najzaujímavejšími príkladmi Poprad a Piešťany. Ďalším môže byť Sliač, ktorý je vojenským letiskom, ale po rekonštrukcii by sa tam mala obnoviť aj civilná doprava. Každé z týchto letísk má však úplne inú ekonomickú logiku.

Letiská nevytvárajú linky. Vytvárajú ich letecké spoločnosti

Najmä pri štátnych alebo regionálnych letiskách existuje častá tendencia prezentovať novú linku ako niečo, čo vedenie letiska „otvorilo“, „prinieslo“ alebo „zabezpečilo“. Je pochopiteľné, že štátom alebo regionálnymi štruktúrami menovaný manažment sa potrebuje pozitívne verejne prezentovať.

SkryťVypnúť reklamu

Vedenie letiska môže do istej miery pomôcť pri otvorení novej linky. Môže rokovať s dopravcami, ponúknuť rozumné poplatky, spoľahlivý handling a prevádzkový čas, pripraviť presvedčivé údaje o trhu a spolu s regiónom vytvoriť marketingové alebo motivačné programy. Ale nedokáže vytvoriť cestujúcich, ktorí neexistujú.

SkryťVypnúť reklamu

Linku napokon otvorí letecká spoločnosť, pretože verí, že existuje dostatočný dopyt a že lietadlo môže byť na tejto linke ekonomicky využité. Lietadlo Ryanairu alebo Wizz Airu letiace do Popradu by v tom istom čase mohlo byť nasadené na desiatkach iných európskych liniek. Poprad preto nesúťaží iba s Košicami, Krakovom, Prahou, Budapešťou či Bratislavou, ale s letiskami po celej Európe o obmedzenú kapacitu leteckých spoločností.

SkryťVypnúť reklamu

Ani úlohou, ani možnosťou vedenia letiska nie je umelo vytvárať trh. Jeho úlohou je pomôcť leteckej spoločnosti identifikovať reálny trh a sprístupniť ho za ekonomicky prijateľných podmienok.

Práve tu sa stáva zaujímavejšou aj otázka verejnej podpory. Vlády bežne vynakladajú peniaze na regionálne letiská: na bezpečnosť, záchrannú a hasičskú službu, infraštruktúru a investície. Na vytvorenie a podporu skutočnej prevádzky však letiská nedostávajú takmer žiadne peniaze. Je to zvláštny paradox, pretože prázdne, hoci moderné letisko vytvára len veľmi malú ekonomickú hodnotu. Tú vytvára cestujúci.

Akákoľvek podpora musí byť, samozrejme, transparentná, v súlade s pravidlami štátnej pomoci a ekonomicky odôvodnená. Nemá zmysel donekonečna dotovať linku, ak pre ňu neexistuje reálny dopyt. Ak však dočasná podpora pomôže otvoriť trh a privedie zahraničných návštevníkov, ktorí následne míňajú peniaze v regióne, môže ísť o úplne racionálnu investíciu.

SkryťVypnúť reklamu

Letisko Poprad

Letisko Poprad-Tatry vybavilo v roku 2024 celkovo 119 506 cestujúcich, čo bolo o 65 % viac ako rok predtým. Výnosy vzrástli na 4,225 milióna EUR a letisko sa z predchádzajúcej straty 579 675 EUR dostalo do zisku 80 035 EUR. Samotné letisko medzi hlavnými dôvodmi uviedlo silnejšiu londýnsku linku a rast charterovej dopravy.

V tom istom roku dostal Poprad približne 575 000 EUR z verejných zdrojov na bezpečnostnú a záchrannú/hasičskú službu. To predstavuje menej ako 5 EUR na jedného vybaveného cestujúceho.

Na prvý pohľad to vyzerá ako užitočný ukazovateľ efektívnosti. Sám osebe nám však stále hovorí veľmi málo. Ak časť týchto cestujúcich tvoria prichádzajúci turisti, ktorí následne míňajú peniaze na Slovensku, verejný výnos môže byť takmer celý mimo účtovníctva samotného letiska.

Poprad je dobrým príkladom. V roku 2024 vzrástol počet britských návštevníkov Vysokých Tatier medziročne o 18 %, pričom priemerná dĺžka pobytu bola približne 2,5 noci. Počet litovských návštevníkov vzrástol o 7 % s priemernou dĺžkou pobytu približne 2,6 noci. Oblastná organizácia cestovného ruchu sama spojila časť rastu britského trhu s leteckým spojením a marketingovými aktivitami. V zimnej sezóne 2024/25 počet britských hostí vzrástol o ďalších 20 % a litovských o 25 %.

Verejné údaje nám neumožňujú presne povedať, koľko z týchto návštevníkov pricestovalo cez Letisko Poprad-Tatry. Profil týchto trhov je však veľmi relevantný. Londýn a Kaunas sú presne tým typom zdrojových trhov, pri ktorých môže regionálne letisko vytvárať incomingovú návštevnosť na krátke pobyty.

Ak chce niekto z Londýna alebo Kaunasu stráviť dve či tri noci v Tatrách, niekoľkohodinový transfer z Krakova, Košíc alebo iného letiska môže spotrebovať významnú časť pobytu. Priamy let do Popradu môže rozhodnúť o tom, či si človek na predĺžený víkend vyberie Tatry alebo inú destináciu. A tento návštevník nezačína vytvárať väčšinu ekonomickej hodnoty na letisku. Skutočné výdavky sa začínajú až po jeho opustení.

Letisko môže byť stratové, zatiaľ čo hotely zarábajú

Predstavme si turistu, ktorý priletí na tri noci. Platí za ubytovanie, reštaurácie, lanovky, skipasy, aquapark, taxíky alebo prenájom auta a ďalšie služby. Tržby sa rozdelia medzi desiatky podnikov. Hotely získajú tržby. Zamestnanci dostanú mzdy. Reštaurácie získajú ďalšie príjmy. Štát vyberie DPH, dane z príjmov a sociálne odvody. Samosprávy vyberú daň za ubytovanie. Letisko dostane iba malú časť z celkovej ekonomickej hodnoty, ktorú ten istý cestujúci vytvorí.

Vzniká tak zdanlivý rozpor: letisko môže vykázať stratu, zatiaľ čo ekonomická aktivita, ktorú pomáha vytvárať, generuje zisky a daňové príjmy inde. Preto výsledovka letiskovej spoločnosti nemôže byť jediným meradlom.

Relevantnejšie otázky sú: koľko incomingových cestujúcich letisko priviedlo, koľko nocí zostali, koľko minuli a aká časť tejto aktivity sa vrátila štátu a samospráve vo forme daní a zamestnanosti? Až potom má zmysel porovnať túto hodnotu s prevádzkovou podporou, investíciami a stimulmi na nové linky.

Možno by mali prispievať aj hotely

Táto logika prináša aj nepríjemnú otázku pre odvetvie cestovného ruchu. Ak hotely, reštaurácie, lyžiarske strediská, aquaparky a ďalšie podniky profitujú z leteckej dostupnosti, prečo by mal dostupnosť regiónu financovať iba štát?

Hotely investujú do izieb, wellness, reštaurácií a marketingu, aby získali zákazníkov. Letecké spojenie je jednoducho ďalšou súčasťou toho istého procesu: fyzicky privedie zákazníka do destinácie.

Preto dáva ekonomický zmysel, aby sa organizácie destinačného manažmentu a cestovného ruchu a prostredníctvom nich aj podniky profitujúce z návštevníkov podieľali na podpore perspektívnych incomingových liniek. Takýto model už v okolí Popradu existoval.

Podpora nemusí znamenať iba priame odovzdanie peňazí leteckej spoločnosti. Môže byť naviazaná na marketing destinácie, otvorenie nového zdrojového trhu alebo aj čiastočné pokrytie počiatočného obdobia prevádzky linky. Kľúčový princíp by mal byť jednoduchý: verejná podpora nemá kupovať lietanie samo osebe. Má kupovať merateľný ekonomický prínos pre región a pre štát.

Piešťany: úplne iný model

Piešťany nemožno hodnotiť rovnakou logikou ako Poprad. V roku 2024 sa v obciach patriacich pod piešťanskú oblastnú organizáciu cestovného ruchu ubytovalo viac ako 130 000 hostí, ktorí vytvorili takmer 630 000 prenocovaní. Zahraniční hostia tvorili približne 36 % prenocovaní, ale asi 39 % príjmov z ubytovania. Samosprávy vybrali na dani za ubytovanie takmer 973 000 EUR.

Incomingový cestovný ruch teda jednoznačne existuje a je ekonomicky významný. Otázkou je, do akej miery ho potrebuje Letisko Piešťany.

Piešťany majú zároveň jednu obrovskú výhodu aj nevýhodu: Letisko Viedeň je cestnou dopravou relatívne blízko a ponúka obrovskú európsku aj medzikontinentálnu sieť. Pre veľkú časť kúpeľnej klientely je úplne racionálne priletieť do Viedne a pokračovať autom alebo transferom do Piešťan. Piešťany preto nikdy nebudú dávať zmysel ako miniatúrna alternatíva Viedne. Nepotrebujú veľa liniek. Potrebujú správne linky.

Izrael a Kuvajt: menej cestujúcich, vyššia hodnota

Kúpeľný klient je úplne iný cestujúci ako víkendový návštevník Tatier. Britský alebo litovský návštevník môže zostať dve či tri noci. Izraelský alebo kuvajtský kúpeľný hosť môže zostať týždeň, dva týždne alebo dlhšie a platiť za ubytovanie, liečbu, stravu a ďalšie služby. Ekonomická hodnota jedného takéhoto incomingového cestujúceho preto môže byť mnohonásobne vyššia.

Kuvajt nie je nová myšlienka. Air Slovakia otvorila v 90. rokoch pravidelnú linku do Kuwait City cez Larnaku a významnú časť cestujúcich tvorili hostia cestujúci na kúpeľné pobyty na Slovensko, najmä do Piešťan. Historické letecké pramene opisujú kuvajtskú prevádzku ako jednu z mimoriadne úspešných aktivít Air Slovakia, ktorá fungovala niekoľko rokov popri linke do Tel Avivu.

Táto historická skúsenosť je dôležitá. Piešťany nemusia takýto trh vytvárať od nuly. Existoval už v minulosti a v určitej forme existuje dodnes. Priamy charterový let do Piešťan by mohol produkt ešte zatraktívniť tým, že vysokohodnotného kúpeľného hosťa privedie takmer priamo do cieľovej destinácie.

Izrael má podobnú logiku. Cieľom nemusí byť maximálny počet cestujúcich. Môže ním byť relatívne malý počet ekonomicky hodnotných incomingových hostí.

Nie každý cestujúci má rovnakú hodnotu

Toto môže byť najväčšia slabina spôsobu, akým sa diskutuje o regionálnych letiskách. Samotné počty cestujúcich nám hovoria prekvapivo málo. Stotisíc cestujúcich môže znamenať stotisíc Slovákov odlietajúcich na dovolenku do zahraničia. Desaťtisíc incomingových kúpeľných hostí môže vytvoriť stotisíc alebo viac prenocovaní. Z pohľadu regionálnej ekonomiky môže byť druhá skupina oveľa hodnotnejšia.

Výkonnosť regionálneho letiska by sa preto nemala merať iba počtom vybavených cestujúcich. Užitočnejší model je: počet incomingových cestujúcich × počet prenocovaní × priemerné výdavky. Tento výsledok by sa mal následne porovnať s prevádzkovou podporou, investíciami a podporou liniek. Až potom vieme, či je regionálne letisko pre štát skutočne stratové.

Päť eur verzus šestnásť eur nám stále hovorí málo

V roku 2024 dostal Poprad približne 575 000 EUR na bezpečnostnú a záchrannú/hasičskú službu, teda menej ako 5 EUR na jedného vybaveného cestujúceho. Piešťany dostali približne 436 000 EUR, čo pri približne 27 000 cestujúcich predstavovalo asi 16 EUR na cestujúceho.

Na prvý pohľad vyzerá Poprad oveľa efektívnejšie. Ani toto porovnanie však nie je úplné. Cestujúcim v Poprade môže byť britský návštevník na tri noci. Cestujúcim v Piešťanoch môže byť kuvajtský kúpeľný klient na dva týždne. Ak druhý z nich minie v regióne niekoľkonásobne viac, aj podstatne vyššia verejná podpora na jedného cestujúceho môže byť úplne racionálna.

Regionálne letisko nepotrebuje milión cestujúcich. Potrebuje cestujúcich, ktorých ekonomická hodnota pre región je vyššia než náklady na ich získanie a obsluhu.

Potom je tu investičný dlh

Samostatným problémom je spôsob, akým Slovensko financuje infraštruktúru regionálnych letísk. Dráhy, svetelné systémy, navigačné zariadenia, hasičské vozidlá, bezpečnostné systémy a terminály starnú bez ohľadu na počet cestujúcich. Nemožno ich donekonečna udržiavať improvizáciou. Ak štát dá letisku každý rok iba toľko peňazí, aby prežilo ďalších dvanásť mesiacov, problém nerieši. Vytvára investičný dlh, ktorý bude napokon potrebné zaplatiť.

Najhorším modelom preto nemusí byť zatvorenie regionálneho letiska. Môže ním byť jeho udržiavanie pri živote dvadsať rokov bez dostatočných investícií, ktoré by mu umožnili riadne fungovať. Letisko formálne existuje, udržiava personál a licencie, ale jeho infraštruktúra starne a každá väčšia obnova sa napokon stáva problémom štátu. To nie je stratégia. To je prežívanie.

Sliač: tretí model

Ak sa na Sliači obnoví civilná doprava, jeho ekonomika bude opäť odlišná. Štát potrebuje základnú letiskovú infraštruktúru z vojenských dôvodov bez ohľadu na civilné letectvo. Bolo by preto zavádzajúce pripisovať celé náklady letiska civilným cestujúcim.

Správna otázka znie, aké dodatočné náklady sú potrebné na umožnenie civilnej prevádzky na letisku, ktoré štát aj tak potrebuje a financuje: terminál, bezpečnostná ochrana, handling, záchranná a hasičská služba a personál.

Potom sa vracia tá istá otázka trhu. Nie kam by región chcel lietať, ale kto skutočne chce lietať, koľko takých cestujúcich existuje a aký ekonomický efekt by vytvorili. Bez odpovede je akákoľvek mapa budúcich destinácií iba pekným obrázkom.

Regionálne letiská potrebujú správnych cestujúcich, nie jednoducho viac cestujúcich

Slovenské regionálne letiská môžu dávať zmysel, ale každé z iného dôvodu. Poprad môže fungovať ako letecká brána do Tatier, najmä pre incomingové trhy krátkodobých pobytov, ako sú Spojené kráľovstvo a Litva. Piešťany môžu fungovať ako špecializované incomingové letisko pre kúpeľnú klientelu z trhov, ako sú Izrael a Kuvajt. Nepotrebujú a ani nemôžu realisticky konkurovať rozsiahlej sieti letiska Viedeň. Sliač môže dávať zmysel kombináciou vojenskej infraštruktúry a civilného využitia, ak existuje reálny civilný trh. To znamená, že štát by mal prestať hodnotiť všetky regionálne letiská rovnakým jednoduchým ukazovateľom a prestať považovať prežívanie letiska za dopravnú politiku.

Ak Poprad vytvára merateľnú ekonomickú hodnotu pre Tatry, investujme doň. Ak Piešťany dokážu za rozumnú cenu prilákať kúpeľných hostí s vysokými výdavkami, podporujme takéto spojenie. Ak konkrétna linka nevytvára významnú regionálnu hodnotu, prestaňme ju podporovať.

Predovšetkým to však merajme: koľko verejných peňazí bolo investovaných, koľko incomingových cestujúcich sme získali, ako dlho zostali, koľko minuli, koľko pracovných miest podporili a koľko peňazí sa vrátilo štátu a samosprávam.

Stratové regionálne letisko môže byť veľmi dobrou verejnou investíciou. Ziskové letisko môže mať pre svoj región relatívne malý význam. Rozdiel nenájdeme iba vo finančných výkazoch letiska.

Uvidíme ho až vtedy, keď spočítame, čo sa deje za bránami letiska.

Daniel Ferjanček

Daniel Ferjanček

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  77x

Som licencovaný pilot lietadiel Boeing 737 a riaditeľ spoločnosti Go2Sky, jedinej slovenskej leteckej spoločnosti prevádzkujúcej lietadlá Boeing 737 v čisto slovenskom vlastníctve. Leteckému priemyslu sa profesionálne venujem už mnoho rokov, a to z pohľadu pilota aj manažéra leteckej spoločnosti. Pravidelne sa vyjadrujem k leteckým témam v televízii a ďalších médiách, najmä v súvislosti s bezpečnosťou letectva, leteckými incidentmi a fungovaním leteckej dopravy. Na tomto blogu sa chcem deliť o svoje skúsenosti, analýzy a pohľady na dianie v civilnom letectve. Zaujíma ma nielen technická a ekonomická stránka letectva, ale aj spôsob, akým médiá informujú o leteckých udalostiach. Verím, že aj všeobecne prijímané tvrdenia a názory si zaslúžia kritické otázky. Rozhodujúce by mali byť fakty a overiteľné zdroje, nie autorita toho, kto ich prezentuje. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

reklama
SkryťZatvoriť reklamu