Aj tak si pôjde svet podľa stálych členov bezpečnostnej rady, ktorý medzi seba nikoho nepustia.
A tak si tu žijeme. Útočník či obranca, čo vraj vieme kto vôbec začal? Len to čo napíšu noviny alebo sa myšlienky dozvieme neskoro, kedže utajenie trvá príliš dlho. Ako Hitlerove poznámky, vydané nedávno ako denníky. Osobný archív AH z Berghofu ukoristila americká armáda. Stavbu zničili, aby znemožnili vytvárať kult osoby ktorá vydala vojnový rozkaz.
Pred chvíľou mimoriadna správa o zatykači na Putina. Za rozkaz pre štátne únosy detí. V ruskej televízii ide propaganda o deťoch, ktoré sú šťastné len v ruských rodinách. Už si nepamätajú kde sa narodili, oni ešte nevnímajú čo je štát. Všetci v Rusku velebia Putina, ako to zariadil. Vojaci umierajú štát potrebuje novú krv, nové myslenie, nový poriadok len s novými ľuďmi. Je to vyskúšané drilovanie.
Známy hovorí, že Putin je určite nešťastný, do čoho ho namočili...ja len zíram. Diktátor je namočený a vzápätí reakcia ako v detskom kolektíve. Ruský štát obviňuje sudcov medzinárodného súdneho dvora, že sa pokúšajú zatknúť nedotknuteľného.
Odtajnené archívy, hoci neskoro ukazujú biedu subjektívneho rozhodovania. Stála téma o územnom usporiadaní, o historických nárokoch o paľbe do čistoty jazyka bez porozumenia. Politici ktorí o to usilujú, majú uši a oči v pozore, kde ostane kúsok koristi aby sa na ňu vrhli, utrhli a oduševnene vyhlásili víťazstvo a úspech národa. Čakajú slávu, potlesk, pomníky, víťazné oblúky a parádemarše so zvukmi delostreľby a preletov stíhačiek s dýmovnicami v národných farbách!
Samozrejme kričia o mier, keď je to pre nich výhodné. Nechávajú útočníka kradnúť ďalej, sabotujú obranu mieru a uzatvorených dohôd a konštruktívne sa nepripájajú k obrane, ako akýsi viťúz Viktor, čakajúci kto bude rozdávať karty.
Ivan Mikloš sa zamýšľa nad hrozbou konca demokracie.
Ja nad zmyslom života.
Na výstave detských kresieb a malieb som príjemne šokovaný, ako pekne maľujú deti vo veku od 5 rokov. Svedčí to o stupni vzdelanosti, funkčnosti škôl a šikovnosti prevádzkovateľov. Chýba mi jediné! Je tam čoraz viac anonymity. Rodičia si neprajú zverejňovať mená a vek detí. Je to v nariadení o ochrane osobných údajov. Autorstvo je predsa len o niečom inom. Je to aj o hrdosti na svoju prácu, dielo, šikovnosť. Tam bez riadne zverejnených údajov sa nedá nič chrániť ani v budúcnosti stavať na kvalite ľudí, konkrétnych ľudí čo sa nemajú za čo hanbiť. Dielo svedčí o činnosti a zmysluplnosti.
Hrozba voľby, hlavne zlej voľby sa blíži. Jar je už tu, nielen astronomicky, ale hlavne vyššie teploty a pre voľbu, dobrú voľbu potrebujeme skôr chladné hlavy a uvažovanie.
Stačí nám päť zmyslov aby sme precítili aj zmysel života a nestratili život za akúsi voľbu diktátora, ktorý sa bude „osvietene zbavovať zodpovednosti“ za svoje činy minulé.
Verím v pozitívnu zmenu, nie zmenu funkčného systému. Nechcem návrat strachu. Naučme sa povedať zlu jednoducho
NIE!!!