Bola sobota 17. januára 2026, dobrý čas. Žilina je teraz blízko cez nový tunel, menej zatáčok a hrozieb z padania skál v priesmyku Strečno. Dal som si záväzok, vrátiť sa cez nový tunel aj späť, či sa niečo zmenilo na značení pre motoristov, ktorí chcú ísť smer Tatry zo Žiliny. Je tam zmätok, keď na dvoch zásadných výjazdoch, je iba značka smer Bratislava. Vidím že skoro po mesiaci od otvorenia sa nič nezmenilo. Také je Slovensko alebo je to legitimizácia šlendrijánstva (paradoxne udomácnený výraz z nemčiny) siahajúca až do najvyšších poschodí moci, ktorá si začína pomáhať spájaním sa s fašistami?
V objekte prebiehala akcia včelárov, tí ma privítali plagátom „Včelárenie v Amerike“, natáčali verejný podcast s Bohumírom Horrom. Bola aj medovina aj propolis v pálenke z pravého slovenského medu.
Vedľa v sále však na mňa čakala výstava, otvorená až do 19hod. Prekvapený som videl až štyri výstavy. Prvá bola na začiatku príjemne medová aj s literatúrou o včelách, všetkých problémoch, ktoré vás čakajú a neminú, ak sa stanete včelárom napríklad vo Fačkove.
Druhá výstava už pri vstupe umožňuje zúčastniť sa na proteste kultúrne „Majdane-teda mejdane“. Využívam chvíľu a protestujem proti násiliu, ktoré sa ak to ešte nevidno doslova legitimizuje. Beriem fix, malý transparent a píšem JUDr. Róbertovi Ficovi, ktorý sa v poslednom roku rozcestoval k silným hlavám štátov. Tuším, že práve sedí v obývačke prezidenta USA Trumpa v jeho sídle Mar-a-Lago na Floride. Prezidenta, ktorý sa už smeje mieru a ide do vojny o Grónsko, kde má dlhodobo vojenské základne?
Neviem načo tam predseda vlády SR išiel. Spomínal akúsi dohodu o výstavbe atómovej elektrárne, ale v podstate nám nič nepovedal riadne, ako si to všetko predstavuje. Jeho výroky o financovaní sa mi zdali veľmi povrchné, pripomínajúce len jeho typickú klamlivú „politickú reč“. Výsledkom je prezentácia fotografií znudeného priemera, ktorý si išiel urobiť „drahú“ fotografiu s večne usmiatym obchodníkom s realitami, ktorého výrazne finančne podporilo aj Putinovo Rusko, ako garantovalo jeho pôžičky z nemeckých bánk.
Píšem:
„Fico choď za Putinom, aby prestal vraždiť!“.
Transparent vešiam medzi iné protesty, ako „Aj krieda vie, že Fico klame“, „Mladí sú budúcnosť (Vždy boli a budú)“, „What The Fico?!“, „Mladí, cestujte, študujte v zahraničí, potom sa vráťte a múdro spravujte Slovensko“, „Všetko dobre skončí!“....Sú tam aj vulgárne slová, ale tie predsa nepotrebujeme šíriť, spoločnosť je dosť napätá poslednými udalosťami doma aj vo svete. Ľudovít Štúr by sa hneval, ako kodifikoval slušnú slovenčinu v roku 1846 vo svojom diele „Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí“.
Napríklad protest: „Kultúra nie sú iba halušky“, „Aj my vstávame do práce!“, „všetky zvieratá sú si rovné“, „Stop kolaborácii“, „ Pokazil nás zvyk pokrikovať rýchle heslá“, „SME Slobodné národné divadlo“, „Šimkovičová: správam sa ako fašistický slon v porceláne“, znejú celkom čisto a pragmaticky, čo má rád aj sám Fico v dlhých vecných pragmatických diskusiách so študentami, ako sám vo svojich monovidejkách skoro denne vyhlasuje.
Projekt Andrey Kalinovej zachytáva fotograficky verejné zhromaždenia od 27.3.2024 až po 22.10.2025, zhrniem ako "Kultúrny štrajk!."
Spolu je tretia výstava „Kolektívna barikáda“ od Olji Triašky Stefanovič, charakterizujúca čas kolektívnych kríz ohrozujúcich demokratické hodnoty a slobody občanov na Slovensku, Srbsku, Rumunsku, Gruzínsku, Turecku, USA, v Rusku určite, kde je navyše totálne prekrútená propaganda, ktorá zasahuje Slovensko, ako za desať rokov polovica národa stratila kolektívnu pamäť zodpovednosti za spáchané násilie na svojich občanoch a trápne v poklone vystavuje opäť okupačné zástavy na svojich domoch a záhradách, akoby sme tu boli už schválená Ruská gubernia.
Štvrtá výstava je „Bienále kultúrneho odporu“ Tomáša Rafu, ako časozberný videoarchív naprieč Slovenskom, je zachytený odboj kultúrnej obce proti ničivým zásahom vládnej moci. Vrcholí akciou gymnazistov novembrovej kriedovej revolúcie z novej iniciatívy „Študentská klubovňa“.
Protestujem proti prekrúcaniu faktov o fašistických, komunistických, teroristických zločinoch, ktoré sú stále aktuálne. Osoby, ktoré sa zúčastňujú na schvaľovaní teroru, sú dnes politickou silou, hrozbou ktorá negatívne ovplyvňuje právne vedomie občanov Slovenska, napríklad prekrucovaním a ohýbaním nedávneho rozsudku Najvyššieho súdu spis PK-1T/16/2023 v kauze bývalého sudcu Najvyššieho súdu SR, bývalého predsedu Najvyššieho súdu SR, bývalého predsedu trestného kolégia Najvyššieho súdu SR, bývalého predsedu Súdnej rady SR bývalého podpredsedu vlády SR, bývalého ministra spravodlivosti SR, bývalého kandidáta na prezidenta SR, bývalého predsedu strany Vlasť, bývalého sudcu okresného súdu v Poprade, bývalého sudcu krajského súdu v Košiciach, bývalého člena Komunistickej strany Slovenska a funkcionára KSČ, ktorý konštatuje, že výrok v statuse: „Urobil by som presne to isté, čo Putin v súvislosti s udalosťami na Ukrajine“, nie je trestným činom, lebo bol namierený proti konkrétnej ideológii (nacizmu), ktorú obžalovaný v kontexte udalostí spomínal.
Záverom podľa De jure a De facto:
Vladimír Putin oznámil „Špeciálnu vojenskú operáciu“ ráno 24.februára 2022.
Vstup armády Ruskej federácie nebol podložený vyhlásením vojny podľa medzinárodného práva a za termín vojna začal väzniť svojich občanov až do marca 2024, kedy vojnu pripustil jeho hovorca Dmitrij Peskov. Medzinárodné organizácie však od samého začiatku boli prizvané a zdokumentovali vojnové zločiny-vraždenie civilistov v Buči, útok na civilistov a deti v divadle v Mariupole, mučenie väzňov. Medzinárodný trestný súd vydal v roku 2023 zatykač na Vladimíra Putina za nezákonné deportácie detí z Ukrajiny.
Obvinenie Ukrajiny, že Rusko pácha Genocídu, úmysel úplne alebo čiastočne vyhladiť národnú, etnickú alebo náboženskú skupinu, pripustili a uznali Poľsko, Estónsko, Lotyšsko, Kanada na politickej úrovni s tým, že tvrdenie Ruska, že sa len bráni genocíde Ukrajiny na Donbase, neexistujú žiadne dôkazy.
Protestujem proti tomu, že prekrucovaním rozsudku sa stáva osoba Štefan Harabin vysoko politicky nebezpečná, schvaľuje agresiu proti Ukrajine, čím opäť traumatizuje a radikalizuje ľudí v prospech Ruskej federácie, že súd potvrdil, že na Ukrajine sú nacisti, ktorých treba pacifikovať.
Prečo to robí práve on, čo prešiel toľkými funkciami, aby v kanáli Infovojna vyhlasoval parafrázujem „...darček od súdu pre Kremeľ, že Rusko nie je agresor a neporušuje medzinárodné právo?“ si môže svedomie spytovať len on sám, kedže súd neriešil otázku, či je Rusko agresor, ale len jeho výrok na Facebooku. Súd konštatoval, že trestný súd nie je kompetentný rozhodovať o „predbežnej otázke“, aktu agresie iného štátu, najmä ak chýba rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN.
Protestujem, že takto vznikol nebezpečný precedens legitimizácie násilia a schvaľovania kolektívnej viny, čo tu už preboha bolo a proti čomu vzniklo aj celonárodné Slovenské národné povstanie, ktoré súčasná moc predsa hrdo oslavuje.
