Bohužiaľ, ukázalo sa, že praktická aplikácia tohto nového vedeckého poznatku nie je taká jednoduchá. Nech som sa snažil akokoľvek, viac ako štandardných osemdesiat päť fliaš som do nej nenapchal. Lenže ešte aj to málo klalo doma oči a musel som uvoľniť miesto jogurtom a maslu. Nevzdal som sa ale, a o pol tretej ráno som bol už opäť v kuchyni a experimentoval ďalej. Skúšal som rôzne usporiadania fliaš, argumentujúc v duchu, že ak sa prekvapivo zistilo, že sú protóny menšie, možno sú tiež napríklad podlhovasté, a teda záleží na tom, ako sú na poličke poukladané. Okolo trištvrte na päť sa mi podarilo dvere na chladničke zavrieť, ale, ako som so sklamaním zistil, iba preto, že som počas experimentu pár pív vypil a fľaše nechal na kuchynskej linke.
Evidentne, pomyslel som si v rozčúlení za kuchynským stolom nad ďalším pivom, vedci by mali oboznamovať laickú verejnosť iba s objavmi, ktoré majú okamžitý praktický prínos. Sme ľudia netrpezliví a naivní. Ak nám rešpektovaná vedecká kapacita priblíži možnosti cestovania v časopriestore pomocou červej diery, veríme, že to okamžite vyrieši problémy s nedostatkom parkovacích miest. Napriek tomu mnohé mestá, a nebojím sa menovať aspoň jedno: Nitra, tvrdohlavo investujú tisíce eur do parkovacích automatov a ignorujú túto sľubnú teóriu, ako aj moju korešpondenciu nabádajúcu ich zísť z vychodených chodníčkov.
Tak isto obrovské množstvo informácií, ktoré, povedal by som, že úmyselne, unikajú z NASA je veľmi kontraproduktívne. Pri každom zverejnenom článku o červenej planéte sa teším, že konečne uvidím Marťana, ale namiesto toho som len vystavený špekuláciám o tom, že na Marse možno kedysi bola voda v tekutom skupenstve, v ktorej mohol existovať život, ale keďže vody už niet, život sa asi tiež presťahoval niekam, kde sa dá aspoň hrubo venovať hygiene. Odkaz pre NASA: ne-zá-u-jem!!! To sú detaily vhodné na diskusiu medzi ulízanými okuliarnatými biflošmi v háčkovaných vestičkách motajúcimi sa po chodbách americkej vesmírnej agentúry. Ja chcem byť vyrušený z letargie až keď NASA nejakého Marťana zatkne.
O nič užitočnejšie nie sú ani špekulácie o tom, akému účelu slúžili preslávené Stonehenge. Vedci by sa mali dohodnúť medzi sebou, či ide o obetné miesto Druidov, kalendár, pohrebisko alebo extrémne predimenzované náramkové hodinky. Ak je dohoda nemožná, navrhujem o víťaznú teóriu losovať, alebo Stonehenge zbúrať, nech zbytočne nedráždi.
Aspoň náznak toho, o čom tu hovorím, vykazuje tzv. Vacantiho myš - prítulný hlodavec, ktorému z chrbta vyrastá chrupavka v tvare ľudského ucha. Uznávam, technika je zatiaľ v plienkach a aj vizuálne je ešte čo doťahovať a taký Niki Lauda by si veľmi nepolepšil. Vynález je ale určite užitočný pre ľudí, ktorí prišli o ucho u roztržitého holiča alebo, keď zisťovali, čo im to hrkoce v kosačke na trávu.
Samotná aplikácia náhradného ucha je veľmi neinvázna. Stačí, aby sa myška pazúrikmi zachytila do vlasov a je to. Ďalšia výhoda je to, že človek môže mať myšiek viac, takže ak sa jedna unaví a odpadne, ľahko si nasadí novú. Na fotkách, ktoré som videl, je zjavné, že ucho má aj drobný lalok a dá sa teda dokonca ozdobiť náušnicami. Odpadajú starosti s čistením, aj keď zase pribúdajú, u ucha dosť nezvyčajné, s kŕmením.
Mohol by som pokračovať, ale chcem hlavne, aby si vedci, ktorí budú tento blog čítať, uvedomili, že je veľmi dôležité, ako a kedy svoje objavy publikujú. Som si istý, že pán Vacanti neuspel hneď na prvýkrát. Určite ho to ucho na chrbte myšky stálo mnoho času a práce a boli aj nezdary: ucho na bruchu, na hlave (ironické, považovať toto za nezdar, viem), dve uši, tri uši... Ale neunáhlil sa. Trpezlivo počkal kým dopracuje svoj projekt do štádia, keď sa bude dať s čistým svedomím zverejniť, aby si laická verejnosť pri pohľade na tento revolučný objav povedala, že pán Vacanti je sfetovaný grázel so sklonmi k týraniu zvierat a patrí do vyčalúnenej cely zamknutej zvonka.
